TURČIANSKE KĽAČANY. Turiec ponúka veľa možností na turistiku. Je obklopený horami, stačí sa len okolo seba poobzerať a rozhodnúť sa, kde sa vybrať na dlhší či kratší výlet.
Niekto sa vyberie na Ostrú a Tlstú do Gaderskej doliny, iný z Mošoviec na Drienok, ďalší si vychutnáva náročnosť ferraty na Martinské hole či zdolávanie Generála pri výstupe na Chleb, resp. Veľký Fatranský Kriváň. Od Krpelian sa chodí na Kopu, z Necpalskej doliny na Borišov, z Jasenskej na Lysec. A takto by sme ešte dlho mohli pokračovať.
Každý svojím tempom, nejde o preteky
Nepochybne k najobľúbenejším cieľom turistov patrí Chata pod Kľačianskou Magurou. Dá sa k nej dostať z viacerých smerov, no najčastejším východiskovým bodom turistov býva mostík v Turčianskych Kľačanoch.
Niektorí borci na chatu doslova vybehnú za pár minút, ďalší rýchlym tempom dokráčajú za hodinu, iným cesta trvá aj do dvoch hodín. Nejde o preteky, každý si zvolí také tempo, aké mu vyhovuje.
Na túru sme sa vybrali aj my, poslednú júlovú nedeľu, okolo pol deviatej ráno. Slnko už poriadne hrialo, a keď sa občas skrylo za mraky, tak to nikomu neprekážalo.
Cesta nahor bola príjemná, stúpanie sa dalo zvládnuť, hoci úplne bez námahy to nebolo. Je pár miest, ktoré vám dajú zabrať.
Odmenou za trochu driny je prechádzka peknými lúkami so zvončekmi, tichým lesom popri zurčiacom potoku. Do kroku vám vyspevujú vtáci a čím ste vyššie, tým krajší máte výhľad na Martin i neďaleké Sučany, Turany či o trochu viac vzdialenejšie Podhradie a Turčiansku Štiavničku.
Po ceste sa dali ešte natrhať maliny, dozrievajú čučoriedky, svoje miesta si prekontrolujú hubári.
Miestami nikto, miestami ako na korze
Prvých dvadsať minút sme nikoho nestretli, no potom to bolo v lese ako na korze. Tí, čo si privstali, už pomaly schádzali dole.
Prvý, koho sme stretli, bol Ľuboš Fillo. Išiel z chaty, ale nie z tej, na ktorú sme sa vybrali my.
„Nejdem z Magury, bol som trochu nižšie. Kamarát dovŕšil päťdesiatku, a tak sme od piatku oslavovali. Varil som guľáš. Dobre bolo, fajn sme sa zabavili. Aj mi bolo ľúto odísť, no mám ešte nejaké povinnosti,“ povedal Martinčan.
Dolu smerovala i Drahoslava Fulmeková. Vyrazila už o siedmej, vtedy ešte nebolo také teplo.
„Hore som sa tentoraz dlho nezdržala, lebo ma ešte čaká príprava nedeľného obeda. Pokiaľ môžem, idem na Maguru aspoň raz do týždňa. Je to pre mňa oddych. Jasné, že sa pri túre fyzicky unavíte, no potom je vám celkovo lepšie. Moji chlapi mi vždy povedia, že sa z hôr vždy vrátim akási lepšia,“ zasmiala sa sympatická Lipovčanka.
Domov si niesla hríb a aj pár byliniek – trezalku, myší chvost. „Trezalka pomáha pri žalúdočných ťažkostiach, ale zbavuje vás aj nadmerného stresu a napätia. Myší chvost je protizápalová bylinka. Spravím si z nich dobrý čajík,“ dodala Drahoslava.
Pri studničke, ktorá je asi v tretine cesty, sa turisti zvyknú na chvíľu pristaviť. Niekto sa opláchne sviežou horskou vodou, ďalší si oddýchne pri drevenom altánku.
Dolu rýchlym tempom trielila i Adriana Kokošková.
„Ja som tu z dediny – Turčianskych Kľačian. Hore sa vyberiem aj trikrát do týždňa. Prečo? Pre úžasnú atmosféru, skvelých ľudí, ktorých na chate stretnete. Popritom si trošku zašportujem a urobím niečo aj pre svoje zdravie. Mám tento kus prírody rada,“ zverila sa dievčina.
Lúka dá zabrať, no odmení vás krásou
Pokračovali sme ďalej. Tentoraz cez strmú lúku, hoci na výber bola aj cesta lesom, ktorú si pre zmenu zvolili baby z Martina.
„Chodíme často, nelámeme časové rekordy, trošku sa prejdeme i pokecáme,“ povedala jedna zo sestier.
Poriadny „stupák“ nám dal zabrať, párkrát sme sa aj zastavili a poobzerali po okolí. Nikde nikoho, akurát na pravom dolnom rohu lúky chlapi zo spomínanej päťdesiatky ešte oslavovali.
Po zdolaní lúky bolo treba šliapať ďalej, tentoraz lesom. Po necelej polhodine sa nám ukázala chata vo svojej plnej kráse. Nádherný a aj vytúžený pohľad. Konečne sme boli hore.
Babkine vychýrené šišky a zemiakové placky
Ľudia oddychovali pred chatou, uvoľnene sa rozprávali, niekto pil pivo, iný si vychutnával kávičku. Jedli sa šišky s čučoriedkovým lekárom, chrumkavé zemiakové placky, ktoré „babka“ kuchárka pripraví vždy na víkend.
„Okolo šiestej som zamiesila na cesto z piatich kíl múky, aby si turisti trošku po náročnej ceste zamaškrtili. A zdá sa, že im chutí, veď na obed sú už šišky takmer vždy zjedené. Robím ich okolo stopäťdesiat a len sa tak za nimi zapráši,“ smiala sa Silvia Pittnerová.
Na chate dobre idú aj domáce polievky, najviac kapustnica, ktorú varí šéf.
„Aj držkovú mu pochvália. Ja zas varím mexickú fazuľu, i tú majú ľudia radi,“ podotýka vychýrená kuchárka.
Na chate sa nevarí z polotovarov, aj parené buchty sú pravé domáce. Ani hranolky k rezňom sa pred smažením nevyberajú z mrazničky, ale poctivo tu strúhajú zemiaky a nakrájajú.
„I klobásy a jaternice doma vyrábame, v tom je tajomstvo našej kuchyne,“ myslí si pani Silvia.
Už ráno si vybavoval obed a chutilo mu
Na jedálničku boli v ponuke aj halušky s bryndzou i kapustou, z polievok ešte šošovica, tvarohové guľky i jelení guľáš. Vonku si na ňom pochutnával Jozef Višňovský zo Žiliny.
„Parádny, trošku pikantný, ale to vôbec neprekáža. Už ráno o siedmej som si ho objednával.“
Žilinčana sprevádzal nádherný hasky s menom Togo.
„Joj, ten sa rád vybehá. Z Kľačian som vyšiel na elektrobicykli, inak by som mu nestačil. Často sa túlame horami, z chaty sme sa prešli na Stratenec i Suchý. Všetko je to tu perfektné,“ nadchýnal sa krásou Malej Fatry Jozef Višňovský.
Na bicykli zvládli jazdu na Maguru aj Jakub Svetlík a Filip Piovár, tiež zo Žiliny, z Hájika.
„Hore sme boli asi za 40 minút. Išlo to dobre, len sem tam sa na kameňoch šmýkalo. Na chatu pod Suchým nám to trvá o čosi dlhšie a je to aj náročnejšie,“ zhodli sa mladíci.
Kubo bol na Magure po druhý raz, Filip mal premiéru. „Pekná chatka, kvietky, asi tu nie sme naposledy a radi sa vrátime,“ povedal Jakub.
Mimochodom, o spomínané kvietky – muškáty sa tiež stará babka Pittnerová.
„Dobre sa držia, pekne sa ťahajú. Vždy na jar sadíme nové,“ ozrejmila nám.
Samozrejme, zbehli sme aj dole do bufetu, ktorý mal pod palcom Matúš Majko z Turčianskych Kľačian.
„Najviac ľudí máme cez víkend. Nedá sa to presne spočítať, no odhadom aj okolo tristo denne i viac, pričom niektorí štamgasti sú tu skoro aj každý deň. Najviac sa pije borovička, prirodzene s horcom,“ zdôraznil chatár, ktorý svoj dlhší pobyt na chate neberie ako robotu, ale ako životný štýl.
Po necelých dvoch hodinách strávených v príjemnom prostredí sme sa vybrali späť do Kľačian. Oblohu už zaplnili mraky, sem tam sa zablyslo, zhora bolo vidieť, ako dolu prší. Cestou aj nás nejaká ta kvapka pokropila, no dobrý pocit z príjemného dopoludnia nám to však vziať nemohlo. Hore zdar.
