SKLABIŇA, SKLABINSKÝ PODZÁMOK. Na sklonku augusta si v Sklabini a Sklabinskom Podzámku pripomínajú nielen udalosti, ktoré predchádzali Slovenskému národnému povstaniu, ale aj obnovenie predvojnovej Československej republiky.
Ešte neskončila vojna, no oni žili na slobodnom území
Pred 74 rokmi oblasť Kantorskej doliny zohrala významnú úlohu v príprave na ozbrojené povstanie Slovákov proti fašizmu. Už od jari sa tu zgrupovali domáci odbojári, spolu so zbehmi rôznych armád, boli tu sústredné partizánske skupiny, ktorých neskôr posilnili ruskí a francúzski partizáni. Pôsobili tu Partizánske brigády M. R. Štefánika pod vedením Viliama Žingora a Petra Alexejeviča Veličku. Po ich zostupe z hôr do Sklabine a Sklabinského Podzámku vyvesili 21. augusta na dome bratov Samčíkovcov v Sklabini československú zástavu, vyhlásili obnovenie predvojnovej ČSR a obec a jej okolie za prvé oslobodené územie.
Kantorská dolina. (zdroj: Zdroj: SNP a Turiec)Znamenalo to štart otvoreného ozbrojeného odboja, ktorý vyvrcholil 29. augusta vyhlásením Slovenského národného povstania.
Domy vypálili, ľudí umučili
Tieto udalosti mali katastrofálny dopad na život ľudí obidvoch obcí.
Po potlačení povstania zaplatili krutú daň. Okupačné vojská vtrhli 30. septembra do Sklabinského Podzámku, vyrabovali ho a vypálili aj spolu s hradom. Živlu padol za obeť aj vzácny archív Turčianskej župy, ktorý bol umiestnený na Sklabinskom hrade, Podzámčania mesiace žili v horách v krutých podmienkach, lebo do vypálenej dediny sa báli vrátiť.
Exhumácia masového hrobu na Bukovinách. (zdroj: Zdroj: SNP a Turiec)Zo Sklabine odvliekli všetkých mužov od 15 do 65 rokov. Traja z nich zahynuli už pri krutých výsluchoch na martinskom gestape. Dvadsiati Sklabinčania boli umučení na Bukovinách nad mestom Martin a pochovaní v spoločnom hrobe s ďalšími Turčanmi – spolu si ich až 48 muselo vykopať vlastné hroby. Ďalších odvliekli do koncentračných táborov v Nemecku. Z nich siedmi Sklabinčania sa už domov nevrátili.
„V Sklabinskom Podzámku máme troch mŕtvych v druhej svetovej vojne. Jedným bol hluchonemý pastier Pavol Láclavík, druhým Anton Facuna, ktorí sú obeťami nemeckého besnenia v obci. A tretí – por. Štefan Gubčík padol pri oslobodzovaní obce v roku 1945,“ spomína na dejiny obce starostka Božena Drobková.
Zažili, ako to kedysi bolo
Toľko k faktom. Obe obce si tieto udalosti tohto roku pripomenuli dvojdňovým podujatím 17. a 18. augusta. V Sklabini bol odborný seminár a symbolicky tu opäť vyvesili československú zástavu na samčíkovský dom, aby zvýraznili tohtoročnú storočnicu osláv vzniku Československa v roku 1918.
Pamätník SNP na kantorskej lúke. (zdroj: Archív TVTuriec)V sobotu sa ľudia zhromaždili na kantorskej lúke, aby položili vence k tamojšiemu pamätníku ruských a francúzskych partizánov a zároveň si tu spolu s klubmi vojenskej histórie pripomenuli boje a techniku partizánov. Mohli si pozrieť aj bunkre v Kantorskej doline a vyskúšať si streľbu z dobových zbraní.
„Ukázali výcvik partizánov a obliekli sa aj za gestapákov a zastavovali ľudí v doline,“ približuje starostka, ktorú teší, že na lúku prišlo hodne ľudí.
„Všetci, ktorí tadiaľto chodia, by mali postáť a zložiť klobúk, boli to naozaj ťažké dni, ktoré si naše obidve obce museli prežiť. Na to sa nedá zabudnúť. Starým ľuďom sa dodnes pri zmienke o tom, čo prežili, zalesknú oči slzami,“ uzatvára B. Drobková.
