Tréner Detvy vraví, že Martin bude hrať v prvej lige o špicu

MARTIN. Tento týždeň hrali Martinčania len jeden prípravný duel. Na Podháji privítali Detvu, na ktorej ľade vyhrali po nájazdoch, no tipsortligista tentoraz potvrdil papierové predpoklady a v kvalitnom súboji zvíťazil 5:3. Našim pripravil vôbec prvú prehru v rámci predsezónnej prípravy.

„Počas súboja v Detve hral možno o niečo lepšie súper, no prehral. V odvete to zas bolo opačne,“ ponúkol svoj postreh Radovan Somík, asistent martinského trénera.

Góly ako z učebnice

Spolu so svojim kolegom Róbertom Spišákom však boli s výkonom tímu spokojní. Prehra ich mrzela, keďže ich tím ešte na konci 52. min viedol 3:2, no aj po tomto súboji pozitíva prevýšili negatíva.

Potešila kreativita v ofenzívnej činnosti. Predovšetkým góly, ktoré sa nám podarilo streliť, padli po rýchlych kombinačných akciách, pričom defenzíva protivníka pri nich plnila len úlohu štatistu. Na strane chýb sa treba vyvarovať situácii, ako nechať si za chrbtom hráča naskakujúceho z trestnej lavice, ktorý sa následne dostane do samostatného nájazdu či nepokrytie útočníka v strategickom predbránkovom priestore.

„Treba si uvedomiť, že viacerí mladí chalani ešte v minulej sezóne hrali súboje o záchranu v najvyššej juniorskej súťaži. Je to pre nich skok a potrebujú určitý čas, aby sa na seniorský hokej adaptovali. Zatiaľ im to ide dobre, no ako opakujem stále dookola, najdôležitejšie je, že sa chcú zlepšovať, čo dokazujú svojim prístupom k povinnostiam,“ povedal kormidelník Róbert Spišák.

Martin bude hrať o špicu

Za predvedený výkon pochválil martinský kolektív aj šéf detvianskej lavičky Jozef Turek. Aj keď mu chýbalo niekoľko hráčov zo základnej zostavy, konfrontáciu s Turčanmi hodnotil veľmi pozitívne.

„Predovšetkým korčuliarsky nás súper dokonale preveril. Vzhľadom na fázu prípravy bola kvalita stretnutí, tak u nás, ako i v Martine, veľmi solídna. Aj preto považujeme toto víťazstvo a po takom priebehu za cenné,“ priznal.

Ako ďalej uviedol, konfrontáciu nebral ako súboj prvoligistu s tisportligistom, pretože i on má v mužstve množstvo hráčov s minimom skúseností, či takých, ktoré celky najvyššej súťaže považovali za nepotrebných.

„Martin má výborne poskladaný káder. Kombinácia skúsených chalanov ako Markovič a Langhammer s mladíckou dravosťou odchovancov sa mi páči a i na ľade vyzerala dobre,“ pokračuje Jozef Turek.

V minulej sezóne prišiel do Detvy v jej priebehu a mužstvo viedol počas baráže, kde Podpoľanci narazili na Michalovce i Skalicu. Teda na družstvá, s ktorým bude náš celok bojovať v tomto ročníku.

„Najmä Michalovce boli veľmi kompaktné a nepríjemné a zrejme by mohli i v najvyššej súťaži hrať dôstojnú úlohu. Neviem však, ako sú na tom tento rok. Keď sa ale vrátim k vášmu tímu, ak sa bude prezentovať výkonmi ako proti nám, bude v prvej lige hrať o popredné priečky,“ myslí si Jozef Turek.

Trochu sa podpichli, ale radšej si fandia

Dres Detvy oblieka i martinský odchovanec Michal Murček. V stretnutí na Podháji však proti svojim nastúpiť nemohol, pretože ho na ľad nepustili zdravotné ťažkosti. Duel tak sledoval z hľadiska.

„Dostal som teploty a lekári mi našli niečo na hlasivke. Začiatkom budúceho týždňa by som mal ísť na operáciu, aktuálne riešim predoperačné vyšetrenia,“ prezradil nám.

Po operácii na neho čaká približne týždňová pauza, a ak sa nevyskytnú žiadne komplikácie, mal by sa zas zapojiť do prípravy.
Na tribúne martinského štadióna mal zmiešané pocity, keďže na obidvoch stranách barikády stáli jeho dobrí kamaráti. Nakoniec sa skoro naplnil remízový scenár, ktorý by bol jeho srdcu asi najbližší.

„Je fajn vidieť, ako sa tu hokej opäť dvíha. Martinskí chalani hrali dobre so zanietením a ich doterajšie výkony musia fanúšikov tešiť. Ja im tiež na diaľku budem držať palce.“

Otvorenú necháva otázku návratu do materského klubu, no doma by si ešte rád zahral. Všetko podľa neho záleží od viacerích okolností, ktoré sa musia zísť. Súboje Martin – Detva boli pre neho špecifické tiež tým, že manažérom klubu HK je jeho otec Milan Murček.

„Trochu sme sa podpichovali, no naozaj len mierne. Skôr si vzájomne držíme palce,“ uzavrel naše rozprávanie Michal Murček.