MARTIN. Minulú nedeľu (26. augusta) oslávil okrúhlu sedemdesiatku hokejový odborník František Mrukvia starší. Rodák z Popradu pochádzal z hokejovej dynastie. Jeho starší brat Milan hrával štrnásť rokov za Slovan Bratislava, mladší Vlado zostal verný klubu spod Tatier. Prostredný Fero prišiel do Turca v roku 1970, pôvodne na dva roky, no tie sa poriadne pretiahli, čo bolo pre náš hokej len dobre.
„Už ako hráč bol veľmi dôsledný a zodpovedný. Na ploche vždy odviedol množstvo čiernej roboty. Obrovský obdiv si zaslúži jeho práca s mládežou. Takýchto ľudí hokej potrebuje ako soľ, a preto je dobré, že k nemu pritiahol aj svojho syna,“ myslí si novinár Ján Kŕč.
„V Martine sa výchove mladých talentov otec venuje viac ako tridsať rokov a stále trénuje. Veľmi som neriešil, či budem pokračovať v jeho šľapajach, prišlo to akosi automaticky,“ hovorí František Mrukvia ml, ktorý spolu s otcom v minulej sezóne na majstrovstvách Slovenska starších žiakov priviedol martinský tím k bronzovým medailám.

Sedemdesiatku v stredu (29. augusta) oslávila aj martinská futbalová legenda Ján Diabelko. Ako futbalista patril medzi konštruktívnych hráčov, ktorí zväčša tvoria hernú tvár mužstva. Po ukončení aktívnej kariéry sa venoval trénerskej robote. Do Turca prišiel v lete roku 1967 z Brusna spolu s kamarátom Jozefom Huťkom, ktorý sa takisto nezmazateľným písmom zapísal do histórie nášho futbalu.
„Martinčania mali záujem predovšetkým o Jána. Bol najlepším strelcom vtedajších krajských majstrovstiev a ak si dobre pamätám, mal ponuky aj od prvoligistov, pričom medzi nimi nechýbal ani Slovan. Ja som sa popri ňom akosi zviezol a za šancu, ktorú som tu dostal, sa musím poďakovať predovšetkým jemu,“ nešetrí slovami chvály Jozef Huťka.
Portréty obidvoch športových osobností pripravujeme do najbližších čísel Turčianskych novín.