MARTIN. Ďalší člen zlatej martinskej futbalovej generácie Ján Diabelko sa dožil životného jubilea. Minulú stredu oslávil okrúhlu sedemdesiatku. Do seniorského futbalu vstúpil ako víchor, keď sa v roku 1967 ako devätnásťročný stal v drese tímu Sv. Ondreja (Brusno) najlepším strelcom krajského majstrovstva. Dokonca ho pozvali aj na skúšku do Slovana Bratislava, kde sa v tom čase tvoril tím, ktorý v roku 1969 získal Pohár víťazov pohárov.
Ján Diabelko na začiatku kariéry. (zdroj: ARCHÍV JH)„V Slovane už pôsobili hráči od nás a aj cez nich sa podarilo vybaviť skúšku. Konkurencia tam však bola obrovská a pre mladého chalana bolo lepšie zdokonaľovať sa v tíme, kde dostane viac priestoru na ihrisku,“ vrátil sa o niekoľko desaťročí späť Ján Diabelko.
Spolu so svojim súputníkom a veľkým kamarátom Jozefom Huťkom dostali povolávací rozkaz do Banskej Bystrice, kde mali odkrútiť vojenčinu a hrávať za miestnu Duklu. Naši funkcionári však zapracovali, a tak sa talentované duo z Horehronia nakoniec sťahovalo do Turca.
„Nejaký funkcionár bol v kúpeľoch v Brusne a videl nás hrať. Zrejme sme sa mu zapáčili. V Martine skladali dobré mužstvo a tiež nám sľúbili päťmesačnú vojenčinu. Nejako to celé vybavili a boli sme tu,“ pokračuje.
Od roku 1968 začal hrávať za martinské mužstvo, ktoré sa postaralo o najúspešnejšie roky nášho futbalu. Prechodom na herný systém 4-3-3 sa z hrotového útočníka stal mozog stredovej formácie. Na tejto pozícii naplno využil svoje tvorivé schopnosti a plnohodnotne nahradil v pozícii špílmachra svojho predchodcu Ľudovíta Hojného. Diabel, ako ho prezývali kamaráti, bol jednou z kľúčových postáv družiny Štefana Jačianského, ktorá bojovala na začiatku sedemdesiatych rokov o popredné priečky II. celoštátnej ligy. Súperom nedali spávať jeho priamy kopy a povestné bolo tiež to, ako dokázal udržať pevné nervy pri zahrávaní penált.
Podobne ako jeho spoluhráči Ján Junas či Jozef Huťka dokázal odolať lákavým ponukám iných klubov a zostal verný Martinu, v ktorého drese strávil 15 rokov, odohral zaň viac ako 800 stretnutí a strelil desiatky gólov.
„Ako partia sme spolu zažili pekné časy a tiež ťažšie chvíle. Vytvorili sa futbalové, ale tiež ľudské putá, ktoré bolo ťažké pretrhnúť. V tých časoch bol šport o iných hodnotách, o aké sa zväčša opiera v súčasnosti,“ trafil klinec po hlavičke.
Hráčsku kariéru vo veľkom futbale ukončil Ján Diabelko ako 35-ročný. V sezóne 1983/1984 si ešte zahral za Turany. Pri futbale zostal v pozícii trénera, pričom pôsobil v Sučanoch, Trebostove, Vrútkach, Valči, Belej či Sklabini. V ročníku 1995/1996 vytvorili spolu Jozefom Huťkom trénersky tandem, ktorý s tímom ŠKF VTJ Martin postúpil z tretej do druhej ligy. Posledný angažmán ukončil v roku 2015 na lavičke Bystričky.
Dianie v martinskom futbale stále sleduje a verí, že fanúšikovia sa ešte dočkajú podobných úspechov, aké dosiahol on so svojimi spoluhráčmi.
„Nepoznám všetky podrobnosti z kuchyne, ale asi je každému jasné, že martinský futbal prežíva ťažké časy. Som však optimista, a keďže v živote i športe ste raz hore a potom zas dolu, držím nášmu futbalu palce, aby sa čo najrýchlejšie dostal na pozitívnu vlnu,“ vyslovil želanie čerstvý sedemdesiatnik.
