Prednedávnom ste oslávili 40 rokov a aj v histórii Slovenska sa zaradíte k naj-mladším veľvyslancom. Považujete sa za výnimku?
– Áno, pravdepodobne som najmladším slúžiacim veľvyslancom Slovenska. Ale v mojom veku, resp. len o trochu starších, je nás viac. Slovensko malo v minulosti aj mladších veľvyslancov, ktorí boli úspešní a skvelo reprezentovali krajinu. Navyše, sám pozorujem trend, že aj v iných štátoch sa nezriedka stávajú veľvyslancami aj mladší diplomati.
Aká je cesta k takémuto postu, čo človek musí mať za sebou?
– Je to ako v športe – ak chcete vyhrať, musíte ísť tvrdo za cieľom. V športe trénujete, beháte, cvičíte, a tak stále dookola, aby ste mali kvalitu a dokázali sa vyšplhať na vrchol. Tu je to podobné. Na rozdiel od športu ale veľa rozmýšľate, rozprávate, píšete, hľadáte čo najlepšie kontakty. Aj to sa treba naučiť, ani to nejde len tak z ničoho nič. Je v tom aj veľa odriekania, málo voľného času, pomerne tvrdý režim. Spýtajte sa mojej rodiny či priateľov, opíšu vám môj pracovný režim z posledných rokov.
Treba mať aj podporu...
– Najmä zo strany rodiny – manželky, ale aj rodičov – potrebujete veľa podpory, tolerancie a pochopenia. Mám to šťastie, že ho zatiaľ mám.
