Štvrtok, 6. október, 2022 | Meniny má Natália

Pavol Šuhaj: Tím Fomatu som sledoval už dávnejšie

Nový kormidelník martinského Fomatu Pavol Šuhaj vraví, že ak sa hráči naladia s trénermi na jednu vlnovú dĺžku, tak sa ničoho netreba báť.

Pavol Šuhaj.Pavol Šuhaj. (Zdroj: ĽUDO LETTRICH)

Ako ste s dostali k futbalu?

– Priviedol ma k nemu otec, ktorý u nás v Lipanoch robí manažéra klubu už tridsať rokov. Od malička som chodieval na štadión na zápasy či tréningy mužského tímu, kde sme si s kamarátmi nachádzali prvé vzory a celkom prirodzene sa aj z nás stali futbalisti.

V rodných Lipanoch ste pôsobili do pätnástich rokov, a keďže ste pravidelne hrávali o dve kategórie vyššie, všimli si vás lovci talentov z Tatrana Prešov. Prečo ste nikdy nehrali za tento klub?

– Lipany a Prešov sú blízko seba a rivalita je tam obrovská. Ani som si nevedel predstaviť, že niekedy budem obliekať dres Tatrana a priznám sa, že ani mi ten klub neprirástol veľmi k srdcu. Našťastie sme vtedy hrali proti mladšiemu dorastu Bardejova, ktorý u nás prehral 0:3 a mne sa podarilo dať všetky tri góly. Prišla tak ponuka z Bardejova a ja som odišiel do ich akadémie.

SkryťVypnúť reklamu

Neoľutovali ste, že ste neskúsili Prešov?

– Nie. V Bardejove som preskočil mladší dorast a hneď nastupoval za starší. Muži vtedy hrali prvú ligu a my sme hrávali predzápasy. Na áčko vtedy chodievalo 10-tisíc ľudí a na dorast niekedy prišlo aj dvetisíc. Takú kulisu dnes nemajú ani viacerí fortunaligisti.

Pamätáte sa ešte na svoj prvý mužský zápas?

– Bardejov vtedy vypadol do druhej ligy a mňa ako sedemnásťročného postavil tréner do základu v Piešťanoch. Vyhrali sme 4:1 a podarilo sa mi streliť hetrik. Viem, že vtedy veľmi pršalo a posledný gól som strelil tak, že sa mi podarilo brankára prehodiť lobom od polovice ihriska. Trochu som chcel zafrajeriť, a tak som na piešťanského gólmana zakričal niečo v zmysle, aby už začal chytať. Hneď som dostal facku od skúseného spoluhráča Jožka Daňka, ktorý ma rýchlo uzemnil a vysvetlil mi, že takto sa k súperovým hráčom správať nesmiem.

SkryťVypnúť reklamu

Po takomto parádnom debute musela putovať slušná sumička aj do hráčskej kasy...

– Jasné, ale v takomto prípade každý rád zaplatí.

Ako devätnásťročného vás mala na lane Žilina, ale vy ste nakoniec skončili v druholigovej Rimavskej Sobote. Nebola to premárnená šanca?

– Možno áno, možno nie, na túto otázku je ťažké odpovedať. V Rimavskej Sobote som sa pod trénerom Vladimírom Rusnákom stal najlepším strelcom súťaže a po dlhých rokoch nebol najlepším kanonierom mužstva vychýrený zakončovateľ Jožko Pisár. V Rimavskej bola výborná partia, v klube, ktorý vlastnil Ladislav Sedmák, vtedy šéf Sobote mäsokombinátu Tauris, všetko fungovalo stopercentne. Ako devätnásťročného si ma všimol tréner dvadsaťjednotky Stano Griga a prvý šancu mi dal v zápase na pôde Belgicka.

SkryťVypnúť reklamu

Vašim prvým zahraničným angažmánom bolo pôsobenie v Grécku. Aká to bola skúsenosť pre mladého futbalistu?

– Záujem o moje služby prejavil druholigový Patraikos Patras. Vyhladol si ma český odborník Vladimír Táborský, ktorý predtým trénoval, napríklad, Spartu Praha. Prišiel som tam dva dni pred koncom prestupového termínu, klub narýchlo zorganizoval prípravný zápas, v ňom som pri výhre 6:0 dal päť gólov a hneď večer mi dali podpísať dvojročnú zmluvu. Prvá sezóna mi vyšla parádne, dal som jeden z najkrajších gólov druhej ligy, v pohári sme nastúpili proti Olympiakosu Pireus, čo bol fantastický zážitok a darilo sa mi aj strelecky. Doplácali sme však na to, že v priebehu polroka sa vymenilo šesť trénerov. Prezident klubu nemal problém vyhodiť kormidelníka po domácej remíze.

Čo druhá sezóna pod Akropolou, prečo ste ju nedokončili?

– Všetko vyzeralo dobre. Pamätám si ako sme hrali prípravný duel proti vtedy prvoligovému talianskemu tím Ancona. Nastúpil som do druhého polčasu, dal gól na 1:1 a pripravil náš víťazný. Taliani ma chceli kúpiť za 200 tisíc mariek, no prezident ma nechcel predať. Začiatok ročníka bol v poriadku, ale potom nachytali šéfa klubu pri dávaní úplatkov a putoval do väzenia. Prestali sme dostávať výplaty, od augusta do decembra mi na účet neprišla ani koruna, a tak som odcestoval domov.

Vašou ďalšou zastávkou bol Trenčín, v ktorého drese ste ako dvadsaťdvaročný okúsili našu najvyššiu súťaž ...
– Pôsobil som tam pod trénerom Antonom Jánošom, ktorý aktuálne vedie Rimavskú Sobotu. Mal som podpísanú trojročnú zmluvu, ale na konci druhého roka sme hrali zápas v Petržalke, kde sa prišli pozrieť na Juraja Halenára a Braňa Fodreka anglickí agenti. Vyhrali sme 2:1, podarilo sa mi dať gól a jeden zo spomínaných agentov ma oslovil s tým, či nechcem skúsiť druhú anglickú ligu.

Hrať v kolíske futbalu je snom každého futbalistu. Aj vy ste to tak vnímali?

– Anglicko je jedna z najfutbalovejších krajín na svete, nemalo zmysle váhať. Po skúške, ktorá sa vydarila, som podpísal zmluvu s celkom Championship (druhá najvyššia súťaž) Crewe Alexandra. Na ostrovoch som strávil tri nezabudnuteľné roky. V lige sme pravidelne nastupovali pred vypredaným štadiónom, v Anglickom ligovom pohári nás otestoval Manchester United, pričom v 120 minúte predĺženia nám dal rozhodujúci gól Ole Gunnar Solskjaer. Zážitkom bo aj prípravný duel proti Liverpoolu, ktorého dres vtedy obliekali Sami Hyypiä či Fernando Torres.

Na konci kariéry ste vás limitovali zranenia, ktoré vám dovolil hrať už len amatérske súťaže. Aké to bolo obdobie?

– Zranenia k športu patria a človek sa s tým musí vyrovnať ako najlepšie vie. Neboli to zlé časy, pretože futbal mám rád a stále ma ho bavilo hrať. V lete 2011 mi volal Braňo Labant, či mu neprídem pomôcť do Rosiny, ktorá hrala piatu ligu. Postúpili sme o súťaž vyššie, strelil som štyridsať gólov a rozlúčil sa s hráčskou kariérou.

Na začiatku trénerskej kariéry ste viedli mládežnícke celky MŠK Žilina. Nelákalo vás zostať v štruktúrach tohto klubu?

– Chcel som skúsiť aj mužský futbal a vtom prišla zaujímavá ponuka z Terchovej. Najprv som robil tam aj tam, ale Žilinčanom sa to veľmi nepozdávalo. Vybral som si mužský futbal a v Terchovej sa nám podarilo vyhrať piatu ligu a následne vybojovať miestenku do tretej ligy.

Terchová však nakoniec v novej sezóne neodohrala ani jeden ligový zápas. Prečo?

– Štadión nespĺňal kritéria pre tretiu ligu a klub dostal podmienku, že najneskôr prvého júla musí začať stavať šatne. To sa však nestalo a to bol dôvod, prečo mužstvo nakoniec prihlásili do štvrtej ligy. Šírili sa reči o predaji súťaže Ružomberku, čo však nebola pravda. Problémom bola naozaj infraštruktúra. Hráči ale všetko pochopili inak, rozutekali sa po iných kluboch a v Terchovej mužský futbal skončil. Bol som z toho poriadne znechutený, pretože za tri roky sme tomu venovali veľa energie a tá vyšla úplne navnivoč. V tom čase sa ozval Liptovský Hrádok, s ktorým som už bol takmer dohodnutý, ale nakoniec sme si ruky nepodali. Tak som sa rozhodol, že si dám pauzu a budem sa venovať priateľke Martinke, ktorá si to za tie posledné roky naozaj zaslúži.

Čo povedala na to, že ste sa dohodli s Fomatom?

– Čo už mala povedať, už to berie športovo (smiech). Teraz vážnejšie. Ponuka Fomatu ma oslovila, páči sa mi jeho vízia a tiež je výzvou práca s mladými chalanmi, ktorí majú potenciál a chcú ho rozvíjať. Tím som trochu poznal, počas zimy rozbil Terchovú v prípravnom zápase 5:0 a už vtedy som na Martinčanoch videl dynamiku a chcenie. O možnosti potenciálnej spolupráci sme sa s Fomatom bavili už trochu skôr ako prišli s konkrétnou ponukou, a tak som už Martin trochu viac sledoval, pozrel si zostavy, zostrihy ich zápasov.

Aký je váš prvý dojem z martinského tímu?

– Robotu môjho predchodcu Vlada Kuťku poznám a i v Martine si ju robil dobre. Jednoznačne tu však chýba vlastná šatňa so všetkým, čo k tomu patrí. Preto budeme teraz trénovať len v Sklabini, kde si založíme akési tréningové stredisko. V mužstve je veľký potenciál, bol som sa už pozrieť i na stretnutí dorastu, v ktorom výborne pracuje Majo Šupej a i odtiaľ sa dá potiahnu niekoľko chalanov do áčka. Na každý tréning sa teším, poctivej roboty sa tu nikto nebojí a to je základ toho, aby sme sa posunuli vyššie.

Ako typický hrotový útočník ste predovšetkým strieľali góly. Je preto vaša trénerská filozofia skôr zameraná na ofenzívu?

– Chceme hrať aktívny ofenzívny futbal s vysokým napádaním a strieľať veľa gólov. Nabádame hráčov, aby rýchlo, do dvoch – troch sekúnd, odoberali súperovi loptu a ak to nestihnú, tak sa sťahujú do bloku. Prioritou je pre mňa držanie lopty, pretože bez nej sa po každej stránke hrá oveľa ťažšie. Samozrejme, toto je taký základný rámec, úlohu bude zohrávať i to, proti akému súperovi nastúpime či rôzne nepredvídané okolnosti ako sú zranenia. Napokon tých premenných je ešte dosť. V prvom rade však musí fungovať absolútna dôvera medzi hráčmi a trénermi. Keď budeme všetci na jednej vlnovej dĺžke, tak sa ničoho nemusíme báť.

Najčítanejšie na My Turiec

Inzercia - Tlačové správy

  1. 8 najčastejších problémov ústnej dutiny a zubov
  2. Slováci a peniaze: Na čo sporíme a koľko investujeme?
  3. Nakúpte pre seba aj pre ľudí, ktorí potrebujú pomoc
  4. Putinovi hackeri, biznis s krytmi a špekulácie s energiami
  5. Digitálne predplatné SME.sk so zľavou až -52%
  6. Certifikované vzdelávanie pomáha firmám v rozvoji zamestnancov
  7. Hasič vyrába knedle. Denne ich uvarí tisíc a má vypredané
  8. V Žiline projektujú železnice pre Londýn, Austráliu i Čínu
  1. 8 najčastejších problémov ústnej dutiny a zubov
  2. Nakúpte pre seba aj pre ľudí, ktorí potrebujú pomoc
  3. Riešenie Atosu zachraňuje životy
  4. Nechajte sa zelektrizovať!
  5. Certifikované vzdelávanie pomáha firmám v rozvoji zamestnancov
  6. Putinovi hackeri, biznis s krytmi a špekulácie s energiami
  7. Digitálne predplatné SME.sk so zľavou až -52%
  8. Nivy oslávili prvé narodeniny a takmer 13 miliónov návštevníkov
  1. Hasič vyrába knedle. Denne ich uvarí tisíc a má vypredané 18 854
  2. Digitálne predplatné SME.sk so zľavou až -52% 7 496
  3. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať? 7 343
  4. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko? 7 274
  5. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň 6 001
  6. Dôležitosť duševnej pohody 5 000
  7. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo 4 948
  8. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel 3 596

Blogy SME

  1. Ľudmila Magdolenová: S deťmi po Balkáne. Časť tretia- Čierna Hora- Zátoka Boka Kotorska, Kotor, Bar, čiernohorské pobrežie
  2. Štefan Vidlár: Hríby
  3. Drahomíra Podhorcová: BANDEROVCI
  4. Věra Tepličková: Tak nám už aj Tarabu pozvali vraj ku žľabu
  5. Matej Galo: OTVORTE OČI (Rusko vs. Ukrajina)
  6. Dušan Šrámek: Štúdium v Kanade
  7. Miriam Studeničová: Kresťanstvo sa v niečom zásadnom mýli! V čom?
  8. Rastislav Profant: Putin, vojnový zločinec, masový vrah a mafián, dal svetu ultimátum: alebo mi dáte Ukrajinu, alebo začnem nukleárnu vojnu.
  1. Jana Melišová: Keď sa chce, tak sa dá 💗 6 873
  2. Ján Valchár: Gratulujeme, 60.000. A ruské tanky dostávajú defekty. 4 581
  3. Ján Valchár: Keď už aj propagandisti plačú... 4 162
  4. Miroslav Kocúr: Progresívny fašizmus voči kresťanom? 3 843
  5. Ľuboš Vodička: Krvavá streda v Prešporku 3 692
  6. Peter Slamenik: Dubák sem, dubák tam. 2 781
  7. Matúš Lazúr: Na retardovaných vodičov platia len retardéry. Pri zastávkach MHD najlepšie také že pri 60-tke im rovno utrhne nápravu. 2 502
  8. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 2 023
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

František Poliaček rozhodol o víťazstve Martina v samostatných nájazdoch.

Martinu sa rovnako ako v predchádzajúcom domácom súboji najviac vydarila tretia tretina. Stačilo to síce na zisk dvoch bodov, no donekonečna to takto nepôjde.


5 h
Milan Murček (štvrtý zľava) počas tlačovky pred štartom novej sezóny.

Hokejisti pracujú v tejto sezóne s rozpočtom 620-tisíc eur.


17 h
Tragédiu dodnes pripomína pamätník.

Pred 78 rokmi tam našlo smrť 48 ľudí.


4. okt

Kto povedie štvrté najväčšie mesto po októbrových voľbách? Ak ešte nemáte jasno, komu dáte svoj hlas, rozhodne si nenechajte ujsť diskusiu s kandidátmi už vo štvrtok 6. októbra o 11:00 hod.


2. okt

Blogy SME

  1. Ľudmila Magdolenová: S deťmi po Balkáne. Časť tretia- Čierna Hora- Zátoka Boka Kotorska, Kotor, Bar, čiernohorské pobrežie
  2. Štefan Vidlár: Hríby
  3. Drahomíra Podhorcová: BANDEROVCI
  4. Věra Tepličková: Tak nám už aj Tarabu pozvali vraj ku žľabu
  5. Matej Galo: OTVORTE OČI (Rusko vs. Ukrajina)
  6. Dušan Šrámek: Štúdium v Kanade
  7. Miriam Studeničová: Kresťanstvo sa v niečom zásadnom mýli! V čom?
  8. Rastislav Profant: Putin, vojnový zločinec, masový vrah a mafián, dal svetu ultimátum: alebo mi dáte Ukrajinu, alebo začnem nukleárnu vojnu.
  1. Jana Melišová: Keď sa chce, tak sa dá 💗 6 873
  2. Ján Valchár: Gratulujeme, 60.000. A ruské tanky dostávajú defekty. 4 581
  3. Ján Valchár: Keď už aj propagandisti plačú... 4 162
  4. Miroslav Kocúr: Progresívny fašizmus voči kresťanom? 3 843
  5. Ľuboš Vodička: Krvavá streda v Prešporku 3 692
  6. Peter Slamenik: Dubák sem, dubák tam. 2 781
  7. Matúš Lazúr: Na retardovaných vodičov platia len retardéry. Pri zastávkach MHD najlepšie také že pri 60-tke im rovno utrhne nápravu. 2 502
  8. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 2 023
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926

Už ste čítali?