Martinský cestovateľ a spisovateľ Pavel "Hirax" Baričák sa pred pár dňami vrátil z potuliek po Rusku, kde vyšiel kaukazský Elbrus (najvyšší vrch Kaukazu, 5642 m) zo severnej strany. A hneď po návrate ho čakali čerstvo vytlačené knihy jeho nového, štvrtého dielu Šlabikára šťastia s podnázvom Strachy, vzťahy, sloboda. Dve témy pre náš rozhovor.
Po troch rokoch vyšiel opäť ďalší diel obľúbeného Šlabikára šťastia. Čo kniha prináša?
- Zameral som sa na strachy a vzťahy. Teda to, s čím sa na mňa ľudia posledné roky obracali najviac o pomoc. Snažil som sa prepísať zaužívaný pohľad na strach, teda vnímať všetko, čo nás zraňuje a čoho sa bojíme ako výzvu. Teda ako dôvod na premenu bolesti, strachu a obáv smerom k vnútornej sile a k odvahe začať používať mocnú mantru "zvládnem to!".
A zvládli ste nasmerovať toto zvládnutie k tým, čo ho najviac potrebujú?
- Verím, že áno. Strach som sa snažil rozobrať zo všetkých strán. Strachy som rozdelil na viacero typov, ktorým ľudia rozumejú. Myslím si, že tí spomedzi nás, ľudia, ktorých zaujímajú technológie na odbúranie strachov a vylepšenia partnerských vzťahov, si v nej nájdu veľa.
Teraz premostíme. Mali ste strach pred výstupom na Elbrus?
- Strach nie, skôr pokoru ako pred každým neznámym zážitkom. Nebudem zavádzať, bolo to veľmi náročné. Vrchol som vyšiel s kamarátom Radovanom Grzankom, ktorý pochádza zo Sučian, a ruským sprievodcom Stasom. Dobyli sme východný vrchol (5621 m), ale zo severnej strany.
Je dôležité to pripomínať?
