Predchádzajúci príspevok o stavbe druhej budovy Slovenského národného múzea vo vtedajšom Turčianskom Sv. Martine (MY Turčianske noviny č. 36, 11. septembra 2018) sme končili zmienkou o neľahkej finančnej situácii, v ktorej sa Muzeálna slovenská spoločnosť (MSS) nachádzala po dostavbe novej budovy a príprave expozícií.
Bezprostredne po stavebnom ukončení objektu v roku 1932 tu múzejníci postupne sťahovali všetky zbierkové predmety z prvej budovy múzea na dnešnej Ulici Andreja Kmeťa a začali sa intenzívne práce spojené s ich novým uložením a postupným spracovávaním tak, aby mohli byť inštalované v nových expozíciách.
Do Martina prišla Mária Opočenská
Tieto práce však nenapredovali tak, ako by bolo želateľné. Dôvodom bol nedostatok odborných kvalifikovaných pracovníkov, ktorých spoločnosť získavala iba veľmi obtiažne – aj vzhľadom k nemožnosti riešenia bytovej otázky. A tak sa často obracala so žiadosťou o pomoc na českých kolegov.
Prvoradou úlohou múzejníkov v tomto období bolo spracovanie rozsiahleho písomného materiálu zriadením Archívu SNM. Do múzea v roku 1929 nastupuje doktorka Mária Opočenskej, ktorá sa stala legendou slovenského archívnictva. Martinu a národnému múzeu zostala verná celý život. Tu sa aj vydala za V. Jeršova a z martinského archívu vybudovala najprestížnejšie pracovisko v rámci celého Slovenska.
Expozície jedna po druhej
Prvou stálou expozíciou v novej budove bola Národná galéria slovenská. Verejnosti ju sprístupnili v novembri 1933. Približovala celú líniu vývinu slovenského výtvarného umenia od najstarších čias po súčasnosť. Na jej príprave sa podieľalo viacero odborníkov, predovšetkým F. Žákavec, V. Štech a V. Wagner.
