MARTIN. O 31 poslaneckých miest má v Martine záujem 106 kandidátov a kandidátok. Pred štyrmi rokmi voliči vyberali z podstatne širšej ponuky, veď v novembri 2014 sa o dôveru občanov uchádzalo až 166 kandidátov.
Žilou pustili predovšetkým politické strany a hnutia, tzv. straníckych kandidátov bude len 59, čo je o 46 menej ako v predchádzajúcich komunálnych voľbách.
Na maximum nešiel nikto
Ani jedna politická strana nedokázala postaviť maximálny počet kandidátov, dokonca sú od tohto počtu na míle vzdialené. Niektoré rezignovali aj na niektoré obvody, nekandidujú v nich nikoho. Prekvapilo to najmä u vládneho Smeru s najpočetnejšou členskou základňou, ale i u najsilnejšej opozičnej strany – SaS, ktorá má ambície výrazne uspieť v budúcich parlamentných voľbách a ujať sa vládnej moci.
Z politických subjektov má najviac kandidátov koalícia OĽaNO, Sme rodina a KDH – 13. Národniari do boja o voličské hlasy vyslali v Martine 11 kandidátov, SaS 8, Progresívne Slovensko 6, Smer-SD 5, Doma dobre 5, Spolu – občianska demokracia 4. Po dvoch kandidátov majú Most Híd, OKS a KSS. Vzdor – strana práce jedného.
Oproti predchádzajúcim komunálnym voľbám ubudlo aj nezávislých, ktorí v Martine už dlhé roky obsadzujú v zastupiteľstve i najväčší počet miest. Z 59 kandidujúcich v roku 2014 ich počet klesol na súčasných 47.
Zo súčasných nekandidujú piati
Zaujímavosťou je, že zo súčasných 31 poslancov a poslankýň už nekandidujú piati – Alexander Lilge (Stred), Milan Malík (Podháj – Stráne), Bohdan Hroboň (Stred), Juraj Mikula (Sever) a Jozef Bernát (Ľadoveň – Jahodníky, Tomčany).
„Sú za tým predovšetkým rodinné dôvody. Za sebou mám takmer štyri kompletné volebné obdobia, pričom v tom predchádzajúcom som bol aj viceprimátorom mesta. Je čas dať priestor aj iným. Napokon mám 76 rokov a myslím, že som už aj presluhoval. Robota ma ale bavila a hoci sme sa nevyhli ani chybám, hádam sme aj veľa dobrého urobili,“ povedal Alexander Lilge.
Bohdan Hroboň dokončuje svoj prvý poslanecký mandát, o ďalší sa už uchádzať nebude.
„Poslanecká práca si vyžaduje oveľa viac času, ako jej môžem popri mojich iných povinnostiach venovať. Navyše sa výrazne zmenšil aj okruh ľudí, ktorým môžem dôverovať, o ktorých viem, že pracujú s faktami a je možné sa na nich spoľahnúť. Pre mesto budem užitočnejší viac tým, že budem spolu s mojimi kolegami ďalej skvalitňovať školu, v ktorej pôsobím.“
