Straníckych kandidátov na poslancov je síce v Martine stále viac ako nezávislých, ale oproti obdobiu spred štyroch rokov je ich výrazne menej. O čom to svedčí?
– Všeobecne na Slovensku sa voliči v komunálnych voľbách odkláňajú od politických strán a preferujú skôr tzv. nezávislých kandidátov. Ľudia, ktorí chcú byť súčasťou miestnej politiky, si to uvedomujú, a radšej si zozbierajú podpisy a idú vlastnou cestou. Avšak problémom je aj to, že strany nemajú dosť ľudí, ktorí by mali záujem kandidovať, ktorí sú dostatočne viditeľní, resp. známi v tej či onej lokalite. Je to signál ústupu strán v komunálnej politike.
Je to aj dôsledok toho, že strany so svojou členskou základňou nepracujú?
– To s tým súvisí. Väčšina strán u nás nie je postavená na členskej základni, nebudujú sa zdola, prevažuje manažérsky systém riadenia. Rozhodnutia idú zhora a bežní členovia ich ani nemajú ako ovplyvniť. Navyše, veľa strán, aj takých, ktoré chcú byť jadrom budúcej vlády, nemá s kým pracovať, lebo má minimum členov, a tak ani nevedia pokryť všetky pozície, o ktorých sa v komunálnych voľbách súťaží.
Je pre strany vôbec ešte dôležitá členská základňa? Veď podstatné je to, kto koľko hlasov vo voľbách získa...
– Áno, ale bez akcieschopného zázemia v okresoch veľa neurobíte. Ak treba niečo v nejakom meste zorganizovať – protestnú akciu, petíciu či predvolebný míting, ak chcete osloviť voličov, tak na to musíte mať ľudí, ktorí do takejto aktivity pôjdu. To je rokmi práce overená vec. Nie všetko sa dá vyriešiť statusom na sociálnej sieti. Je to síce pohodlnejšie, ale v istých situáciách je stranícke zázemie výhodou.
Je komunálna politika s väčším počtom nezávislých poslancov predvídateľná?
– Čoraz menej. Nezávislí poslanci sa, samozrejme, zodpovedajú voličom, no občan, ktorý sa 24 hodín nevenuje politike, nevie, čo sa aktuálne deje v mestskom zastupiteľstve, kto s akými argumentmi prichádza, kto ako hlasuje a podobne. Ťažko sa dá aj dopredu povedať, čo v priebehu volebného obdobia samospráva dokáže prijať, schváliť, čo je jej prioritou. Áno, nezávislí poslanci vytvárajú spoločne kluby, tie idú potom podľa nejakej línie, no volič dopredu nevie, kto sa s kým spojí a na základe čoho. Zdanlivo väčšia demokracia, keď máme všade nezávislých, sa v istom čase stáva kontraproduktívnou.
