ŽILINA. Uznávaní slovenskí i zahraniční odborníci sa snažili na konferencií nájsť aj odpoveď na otázku: Koľko peňazí ešte potrebujeme na cesty a železnice? Taká bola téma diskusného panelu, ktorý moderoval Marek Modranský, viceprezident výkonného výboru v medzinárodnej organizácii pre verejnú dopravu so sídlom v Bruseli - UITP.
„Je to téma, ktorá dvíha zo stoličky všetkých predstaviteľov samospráv,“ podotkol na úvod Modranský, a potom dal slovo prvému zo spíkrov Nerimu Di Volo (Rakúsko), expertovi na železničnú a verejnú osobnú dopravu, reprezentujúceho partnerstvo Jaspers, ktoré sa venuje poradenstvu krajinám poberajúcim pomoc z fondov EÚ. Zdôraznil predovšetkým, že peniaze z Európskej únie treba míňať efektívne a tak, aby boli prospešné predovšetkým bežnému človeku.
Vieme, čo chcú ľudia?
„Krajiny Európy majú naozaj veľa plánov. Chcú miliardy a povedia, že zlepšia infraštruktúru. Dáme im peniaze, nič sa však nezmení. Pritom ide o projekty veľmi náročné na realizáciu. Preto je dôležité zmeniť myslenie a viesť ľudí k tomu, aby dobre zvážili, koľko peňazí reálne na projekty potrebujú,“ vykreslil Di Volo a dodal, že je dôležité najskôr načúvať potrebám obyvateľov.
„Netreba hneď len stavať, treba si najskôr klásť otázky. Napríklad: Budú ľudia používať moderné železnice? Alebo budú používať radšej prepchaté cesty?Takže prvým krokom pri vývoji hociktorého projektu je otázka, čo vlastne ľudia potrebujú,“ vyslovil sa expert na dopravu.
Podľa neho, doprava nie je cieľom, ale je nástrojom ako dosiahnuť ekonomickú a spoločenskú prosperitu. Doplnil, že správne strategické rozhodnutia budeme vedieť prijímať až vtedy, keď zistíme, aké dopady majú projekty dopady na životné prostredie.
Rovnováha medzi financovaním a údržbou
Di Volo potom odovzdal slovo svojmu kolegovi Kristianovi Duusovi (Rakúsko), ktorý je expertom na cestnú dopravu z partnerstva Jaspers.
„Koľko peňazí potrebujeme na Slovensku na dokončenie ciest a železníc? Neviem. Pozrime sa na realitu a skúsme si položiť iné otázky. Načo potrebujeme cesty a železnice? Neri povedal, že infraštruktúra je sekundárnym cieľom,“ začal svoju prednášku Duus a jedným dychom dodal, žedĺžka siete dialníc a ciest sa za posledné roky u nás zvýšila o 35 percent. Zároveň však náklady na jej údržbu narástli o 83 percent.
„Vieme, že hustota dopravy na Slovensku enormne narástla, najmä na cestách. Čím viac hustne, tým viac dostávajú zabrať cesty. Treba nájsť rovnováhu vo financovaní údržby,“ prízvukoval Duus.
Veľká sieť, ktorú Slovensko nevyužíva
„Treba zabezpečiť, aby sa D1 z Bratislavy do Košíc čo najrýchlejšie dokončila. No možné je, že sa ňou bude ešte zaoberať päť, možno šesť ministrov dopravy, aby trasu dokončili,“ naniesol odborník, podľa ktorého je tiež dôležité dotiahnuť aj výstavbu diaľnice D3. Tá je chrbticou Slovenska a základnou cestou spájajúcou juh a sever. A treba nájsť peniaze na úsek Turany-Hubová. To tú podľa Duusa priority Slovenska.
„Mnohí si povedia, že to nie je jediný problém krajiny. Čo ľudia žijúci v regiónoch, ako sa dostanú na diaľnicu? Dôležité je, aby NDS a Slovenská správa ciest spolupracovali. Dnes si obe spoločnosti robia svoje vlastné projekty,“ vykresľuje Kristian Duus s tým, že mnoho z už naplánovaných projektov treba ešte premyslieť.
„Máte veľkú sieť ciest, väčšinu nevyužívate. Nevidím dôvod, prečo by nemali byť integrované cesty prvej či druhej triedy. Možno to znie provokatívne, ale zamyslite sa nad tým," vyzýva Duus.
Strategické plánovanie má byť podľa neho plné dlhodobých cieľov.
„Ak chceme napríklad rozvíjať cyklodopravu, musíme niekde začať. Dochádzanie do práce na bicykli v Rakúsku nie je také bežné, robí to len sedem percent ľudí. Ale v krajine prijali rozhodnutie minúť tri miliardy eur na rozvoj cyklotrás, aby zvýšili tento počet zo sedem na štrnásť percent," dodal Duus.
Peňazí bude menej
Ivan Lužica je riaditeľom poradenskej spoločnosti Radvise Group so zameraním na širokú škálu klientov súkromného i verejného sektora.
„Dopravná infraštruktúra patrí medzi priority Slovenska. Škoda, že ju ešte nemáme, lebo je určujúcou pre rozvoj regiónov i plány zamestnávateľov,“ povedal na začiatok.
Podčiarkol, že na financovanie infraštruktúry sa primárne používajú prostriedky z európskych fondov, no bude ich menej ako doposiaľ. Podľa neho má dnes Slovensko necelých päť miliárd eur, ktoré môžeme vďaka eurofondom použiť do dopravy.
„Potrebujeme však skoro 7,5 miliardy, chýba nám 2,5 ,miliardy. Treba hľadať nové zdroje a treba zvýšiť úsilie, aby sa financie z EÚ nečerpali na konci programovacieho obdobia, ale aj na začiatku a v jeho strede,“ zdôraznil.
Ako ďalej dodal, príprava kvalitného projektu môže niekedy trvať aj desať rokov, treba tento čas skrátiť,“ apeloval na záver Ivan Lužica.
O dve miliardy menej
Diskusný blok svojím príspevkom uzavrel Juraj Méry, generálny riaditeľ Sekcie riadenia projektov na Ministerstve dopravy a výstavby SR. Venuje sa v ňom operačnému programu Doprava, ktorý sa zaoberá cestnou a železničnou infraštruktúrou, verejnou osobnou dopravou, vodnou dopravou, aj informatizáciou.
„V rámci operačného programu sa na Slovensku podarilo zrealizovať 24 km diaľnic a rýchlostných ciest, 83 km ciest prvej triedy, deväť kilometrov železničných tratí. Trojnásobok je ešte v realizácii. Plán sa zatiaľ darí plniť na 83 percent,“ zosumarizoval a potvrdil, že peňazí z Európy už nebude toľko. Slovensko bude mať v novom programovacom období približne o dve miliardy menej. Pozitívna je podľa neho flexibilita na úrovni prioritných osí, jednoduchšie audity, rýchlejší začiatok implementácie nových projektov.
„Negatívom je výrazne zníženie financovania europrojektov či DPH navrhovaná ako neoprávnený výdavok,“ ozrejmil ďalšie obdobie čerpania zdrojov Méry.
