Prečo by sa mali zaviesť na Slovensku bezplatné obedy v základných či materských školách?
– Pre tento program je veľa dôvodov. Takzvané adresné programy obedov za symbolický poplatok spustené v roku 2004 zachytávajú len zlomok detí, ktoré sú u nás ohrozené chudobou a zdravá a výdatná strava pre ne nie je samozrejmosťou. Podľa zisťovania príjmov a životných podmienok, ktoré realizoval Štatistický úrad SR, je u nás príjmovou chudobou ohrozené každé piate dieťa. Chudoba najviac ohrozuje deti z jednorodičovských domácností a viacdetných domácností. Veľký podiel takýchto domácností nevie zaistiť svojim členom každý druhý deň mäsité či iné nutrične bohaté jedlo.
Aké sú skúsenosti z adresných programov?
– Skúsenosti ukázali, že zavedené adresné programy vyvolali pocity ukrivdenia u veľkej časti verejnosti, ktorých deti či vnúčatá nemali na obedy za minimálny poplatok nárok, hoci sa mohli považovať, a celkom oprávnene, za ohrozené chudobou. To viedlo k rozširovaniu negatívnych nálad a nesolidarite s tými, ktorí boli do programu zahrnutí. Takéto nálady rozdeľujú spoločnosť a sú pre jej budúcnosť veľmi nebezpečné.
Takže vy program obedov pre všetky deti podporujete?
– Áno. Môže aspoň trochu pribrzdiť tento rozdeľujúci proces a prispieť k pocitu, že spravodlivosť v našej spoločnosti niečo znamená. Zároveň môže byť nástrojom pre výchovu k zdravému stravovaniu. Samozrejme, za predpokladu, ak na program pôjde primeraný objem prostriedkov. Pre porovnanie, vo Fínsku z celkových nákladov na vzdelávanie ide na stravovanie asi osem percent.
Kde všade takýto model bezplatných obedov funguje a aké s ním majú skúsenosti?
– Bezplatné obedy majú veľmi dlhú tradíciu v Škandinávii. Vo Švédsku ich zaviedli v tridsiatych rokoch minulého storočia ako reakciu na veľkú hospodársku krízu a hroziacu podvýživu veľkej časti detí. Obedy pre všetky deti mali okrem výživovej aj spolo-čensko-výchovnú funkciu. Ako všetky univerzálne programy, takéto opatrenie nikoho neponižuje a nestigmatizuje. Napríklad nálepkami „sociálne odkázaný“, čo robia „adresné“ programy. A zároveň vytvára priestor pre stretávanie sa detí, spoločné zážitky pri niečom príjemnom. Tento model nasledujú aj niektoré pobaltské štáty.

Môžu bezplatné obedy prispieť aj k výchove k zdravým stravovacím návykom?
– V niektorých krajinách bol motívom ich zavedenia nepochybne i tento faktor. Školské stravovanie je modelom pre stravu s menším obsahom tukov, soli a väčším podielom zeleniny a ovocia, čo je investícia do zdravia populácie. V týchto krajinách sa povinné vzdelávanie a predškolská výchova nespája len s obedmi zadarmo, ale rodičom sa uľahčuje aj bezplatnou dopravou do školy, neplatia za učebné pomôcky a ďalšími službami.
Prečo táto téma polarizuje politickú scénu?
– Nie je to tak, že by táto téma polarizovala politickú scénu – naša politická scéna je polarizovaná už dávno. Je to tak, že sa stala len ďalšou zámienkou či nástrojom v zápase o zneváženie politického súpera.
Pre politické súperenie na Slovensku je, žiaľ, typická snaha spochybňovať takmer každý zámer politického protivníka, a to aj vtedy, ak presadzuje vec, ktorá je v iných demokratických krajinách vecou konsenzu.
V čom je problém?
– Politikom asi nezáleží na tom, že sú určité princípy, ktoré je potrebné ctiť – či ste vľavo, alebo vpravo, a že vyrábanie palice na vládu aj z principiálnych vecí môže viesť k ich spochybňovaniu. Aj obedy zdarma sa preto ihneď použili ako palica na vládu. V politických prestrelkách sa z nich robí dôkaz nerozvážnosti, ekonomického ľahtikárstva, alebo sa hovorí, že sú odvádzaním pozornosti od netransparentných krokov vlády či kupovaním si verejnosti. Kalkuluje sa možno s tým, že hrdá verejnosť nechce byť kupovaná a odmietne dobrú vec. Podobne ako pred pár rokmi predstavitelia štrajkujúcich učiteľov doslova opľuli zámer obecných bytov pre mladých učiteľov ako urážku.