Prečo by sa mali zaviesť na Slovensku bezplatné obedy v základných či materských školách?
– Pre tento program je veľa dôvodov. Takzvané adresné programy obedov za symbolický poplatok spustené v roku 2004 zachytávajú len zlomok detí, ktoré sú u nás ohrozené chudobou a zdravá a výdatná strava pre ne nie je samozrejmosťou. Podľa zisťovania príjmov a životných podmienok, ktoré realizoval Štatistický úrad SR, je u nás príjmovou chudobou ohrozené každé piate dieťa. Chudoba najviac ohrozuje deti z jednorodičovských domácností a viacdetných domácností. Veľký podiel takýchto domácností nevie zaistiť svojim členom každý druhý deň mäsité či iné nutrične bohaté jedlo.
Aké sú skúsenosti z adresných programov?
– Skúsenosti ukázali, že zavedené adresné programy vyvolali pocity ukrivdenia u veľkej časti verejnosti, ktorých deti či vnúčatá nemali na obedy za minimálny poplatok nárok, hoci sa mohli považovať, a celkom oprávnene, za ohrozené chudobou. To viedlo k rozširovaniu negatívnych nálad a nesolidarite s tými, ktorí boli do programu zahrnutí. Takéto nálady rozdeľujú spoločnosť a sú pre jej budúcnosť veľmi nebezpečné.
Takže vy program obedov pre všetky deti podporujete?
– Áno. Môže aspoň trochu pribrzdiť tento rozdeľujúci proces a prispieť k pocitu, že spravodlivosť v našej spoločnosti niečo znamená. Zároveň môže byť nástrojom pre výchovu k zdravému stravovaniu. Samozrejme, za predpokladu, ak na program pôjde primeraný objem prostriedkov. Pre porovnanie, vo Fínsku z celkových nákladov na vzdelávanie ide na stravovanie asi osem percent.
Kde všade takýto model bezplatných obedov funguje a aké s ním majú skúsenosti?
– Bezplatné obedy majú veľmi dlhú tradíciu v Škandinávii. Vo Švédsku ich zaviedli v tridsiatych rokoch minulého storočia ako reakciu na veľkú hospodársku krízu a hroziacu podvýživu veľkej časti detí. Obedy pre všetky deti mali okrem výživovej aj spolo-čensko-výchovnú funkciu. Ako všetky univerzálne programy, takéto opatrenie nikoho neponižuje a nestigmatizuje. Napríklad nálepkami „sociálne odkázaný“, čo robia „adresné“ programy. A zároveň vytvára priestor pre stretávanie sa detí, spoločné zážitky pri niečom príjemnom. Tento model nasledujú aj niektoré pobaltské štáty.
Len aby mal tie obedy zadarmo kto navariť Čítajte Môžu bezplatné obedy prispieť aj k výchove k zdravým stravovacím návykom?
– V niektorých krajinách bol motívom ich zavedenia nepochybne i tento faktor. Školské stravovanie je modelom pre stravu s menším obsahom tukov, soli a väčším podielom zeleniny a ovocia, čo je investícia do zdravia populácie. V týchto krajinách sa povinné vzdelávanie a predškolská výchova nespája len s obedmi zadarmo, ale rodičom sa uľahčuje aj bezplatnou dopravou do školy, neplatia za učebné pomôcky a ďalšími službami.
Prečo táto téma polarizuje politickú scénu?
– Nie je to tak, že by táto téma polarizovala politickú scénu – naša politická scéna je polarizovaná už dávno. Je to tak, že sa stala len ďalšou zámienkou či nástrojom v zápase o zneváženie politického súpera.
Pre politické súperenie na Slovensku je, žiaľ, typická snaha spochybňovať takmer každý zámer politického protivníka, a to aj vtedy, ak presadzuje vec, ktorá je v iných demokratických krajinách vecou konsenzu.
V čom je problém?
– Politikom asi nezáleží na tom, že sú určité princípy, ktoré je potrebné ctiť – či ste vľavo, alebo vpravo, a že vyrábanie palice na vládu aj z principiálnych vecí môže viesť k ich spochybňovaniu. Aj obedy zdarma sa preto ihneď použili ako palica na vládu. V politických prestrelkách sa z nich robí dôkaz nerozvážnosti, ekonomického ľahtikárstva, alebo sa hovorí, že sú odvádzaním pozornosti od netransparentných krokov vlády či kupovaním si verejnosti. Kalkuluje sa možno s tým, že hrdá verejnosť nechce byť kupovaná a odmietne dobrú vec. Podobne ako pred pár rokmi predstavitelia štrajkujúcich učiteľov doslova opľuli zámer obecných bytov pre mladých učiteľov ako urážku.
