Mám vás pozdraviť od mnohých fanúšikov v Martine – veľmi sa tešia na predstavenie Ešte raz, ale lepšie. Museli ste dlho rozmýšľať, kým ste prijali úlohu Thomasa?
- Ten text, príbeh bol fantasticky až autenticky v obraze našej doby a človeka-umelca v ňom, takže ak som mal robiť divadlo na Slovensku, nebolo o čom veľa premýšľať a váhať.
Prečo? Čím vás hra i postava, ktorú vám ponúkli, zaujala?
- Najdôležitejšie pre mňa bolo zažiť skúšobný proces s ľuďmi, s ktorými som študoval. Čiže to bol pre mňa taký návrat na javisko založený na ľudských vzťahoch a v neposlednom rade príbeh Thomasa. Takže, ak to mám pomenovať, tak toto naše dielo malo správne načasovanie, nezostávalo nič iné len to zhmotniť v priestore.
Pracovali ste už niekedy pod režisérskym vedením Martina Mňahončáka? Diváci ho poznajú ako usmiateho, príjemného, ústretového pána. Je taký aj v úlohe režiséra?
- Nie, toto bolo prvýkrát, čo sme sa s Maťom stretli pracovne. Režisér, ak chce zasiahnuť nielen diváka, ale hlavne svojich protagonistov, musí byt empatický ku všetkému v danom momente procesu vzniku inscenácie. Aby sa mohol priblížiť k svojmu cieľu, potrebuje stopercentnú dôveru, a to sa nedá bez toho, aby vytvoril príjemné a profesionálne prostredie.
Hráte postavu spisovateľa, ktorý sa chce rozviesť a pri hádke nešťastne spadne a upadne do kómy. Preberie sa po rokoch a na nič sa nepamätá. Nechcem, aby ste prezrádzali, ako sa vyvinie dej, ale skúsme pouvažovať aspoň o tom, ako sa vám Thomas hrá. Je vám sympatický?
- Vytváram postavu Thomasa tak, že sa ju snažím žiť na základe prežitého a stotožnenia sa s príbehom, ktorý je bravúrne napísaný a vytvára zrkadlo dnešného konzumného života. Zároveň ponúka víziu niečoho, čo veľakrát nekorešponduje s realitou. Tento vnútorný konflikt nielen pre Thomasa, je dobrá mapa pre každého, ako sa vyhnúť sklamaniu alebo frustrácii. To mi bolo sympatické.
Konfrontácia postojov človeka v situácii, v akej sa Thomas ocitol, s okolím, ktoré ho má akceptovať, je určite aj ľudsky zaujímavá. Súhlasíte?
- Áno. To je práve na tom zaujímavé, aký si vy ako herec zvolíte postoj-názor k danému, konkrétnemu textu či situácii. Konfrontáciou emócií nielen k okoliu ale aj k sebe samému a riešením alebo hľadaním kľúča dochádza k ľudskému porozumeniu. A tým pádom liečite nielen dušu človeka v centre deja, ale aj duše jeho pozorovateľov.
Recenzie hre dali prívlastok – tragikomédia. Je pre vás skôr komédiou, alebo skôr tragédiou?
