VEĽKÁ FATRA. Ochranárom z Veľkej Fatry sa podarilo odpojiť z telemetrického obojku ďalšieho medveďa.
Tento konkrétny dostal meno Žigo. Obojok sa mal macovi už dávno z krku sňať dole sám, no pre nejakú technickú poruchu sa tak nestalo a zviera s ním ďalej žilo hoci už nevysielal žiadny signál.
Našiel ho jazvečík
Ochranári to zistili vďaka živým prenosom cez kamery umiestnené v horách Veľkej Fatry. Projekt Kukaj. sk bol pôvodne zavedený na monitorovanie života zvierat.
„Pri jeho spúšťaní, sme netušili, že nám táto technika odhalí aj úplne iné veci. Napríklad aj to, že sa nám po národnom parku pohybuje niekoľko medveďov s neodopnutým obojkom. Už pred časom sa nám podarilo úspešne odpojiť iného maca, ktorého sme nazvali Slávo,“ približuje Ivan Daráni, správca projektu sledovania zvierat v lese Kukaj.sk.
Jeho kolega Juraj Žiak, ochranár z Veľkej Fatry dodáva, že medveďa Žiga sa podarilo uspať až na druhý pokus. Potom ho dohľadal poľovný jazvečík.
„Tie dni, ktoré sme strávili prespávaním v lokalite, lebo zviera neprišlo, už ani nerátam. Narkotizovali sme ho dvakrát, pričom prvý raz látka asi nezabrala dostatočne, lebo medveď nám ušiel príliš ďaleko a už sa mám ho nepodarilo nájsť. V druhom prípade to išlo celé veľmi rýchlo, hladko a bez problémov sme mu odpojili obojok, ktorý nosil asi dva roky,“ približuje Juraj Žiak a dodáva, že šelme ostáva v uchu známka s číslom, aby tak zviera odlíšili od ostatných jedincov.
Škrtenie nehrozí
„Odopnutie telemetrického snímača z krku má obrovský význam, nielen z dôvodu, že zbavíme zviera hendikepu i keď obojok ho neškrtí, keďže sa poza neho dala pohodlne prepchať ruka, ale sú tam veľmi cenné dáta. Obsahuje záznamy z celého roka pohybu medveďa,“ referuje Žiak a vzápätí dopĺňa, že verejnosť sa nemusí báť, že by tieto obojky medveďa škrtili alebo ho nejako obmedzovali.
„Nikdy sa nezakladajú mláďatám alebo nedospelým jedincom vo vývoji. Dávajú sa iba dospelým zvieratám, aby sa vylúčilo, že by im krk príliš zhrubol a zviera sa mohlo dusiť. Žiadny z medveďov, ktorý mal obojok, sa určite nedusil. Túto možnosť sme preverovali, ale nepotvrdila sa,“ upokojuje ochranár.
Nedostatok slnka
Koordinátorov projektu živých prenosov z lesa teší, že ich kamery opäť pomohli dobrej veci.
„Možno tadiaľ prebehne ďalší medveď s obojkom, alebo uvidíme zranené zviera,“ hovorí Ivan Daráni a dodáva, že súčasné kratšie a menej slnečné dni trošku komplikujú kamerové prenosy, pretože technika sa napája cez solárne panely. Slnko pomedzi stromy na ne presvitá iba jednu hodinu denne, čo je veľmi málo.
„Zatiaľ to riešime tak, že každé štyri dni musíme ísť hore aj s batériou, ktorá váži nejakých 70 kilov. Čiže sem-tam sa stane, že ju nestihneme včas vymeniť, takže prenos je chvíľu vypadnutý,“ vykresľuje komplikáciu Daráni.
Podľa jeho ďalších slov by riešením bola technológia za 10-tisíc eur, ktorá by potrebovala servis iba raz ročne a do terénu by potom mohli umiestniť ďalšie kamery. Zohnať peniaze na tento projekt ale nie je jednoduché, no ochranári tvrdia, že sa o to aspoň pokúsia.
