MARTIN. „Nizozemsko je Nizozensko, krajina ako ľudská dlaň, veď ten ich najväčší kopec v Limburgu nemá ani tristotridsať metrov. Presne toľko, čo má od hladiny Dunajca po svoju skalnú korunu kráľovná Pienin – majestátna Sokolica...,“ uvádza informáciu o novej výstave v martinskej Turčianskej galérii publicista, spisovatel a výtvarník Emil Semanco. A pokračuje:

„Možno si kladiete otázku, prečo ten úvod, keď reč má byť o výtvarnom umení? Vysvetlenie je jednoduché. Všetkých nás – teda mňa, Kristínu aj Waltera Smeitinka spojila pred rokmi mágia vyhliadky v Lesnickom sedle, odkiaľ je panoráma Troch korún, ale aj Vysokých Tatier či Haligovských skál ako v rozprávkovom sne,“ spomína.
Začali potom tomu Stvoriteľovmu obrázku vravieť „božia záhradka“ a prichádzali sem na tvorivé pobyty, ale aj neoficiálne, pokochať sa ním tak často, ako to dovolil uponáhľaný civilizačný protokol.