MARTIN. Hoci je len malý chlapec, v kritickej chvíli nespanikáril a zachoval sa ako rozvážny dospelák. Martinčan Marco Kopáč je žiakom štvrtej triedy Spojenej školy M. R. Štefánika vo Vrútkach a jeho odvážny skutok zaradili do súťaže Detský čin roka 2018. Veď zachránil život svojmu starému otcovi.
Prebudilo ho chrčanie
Stalo sa tak v deň, keď mu starký robil spoločnosť a mal u neho aj prespať, lebo rodičia boli v práci. Všetko najskôr prebiehalo bez problémov, Marco sa jašil so starým otcom, boli spolu bicyklovať a varili večeru.

„Spoločne sme sa najedli a dali si aj lieky, ako vždy. Starký je chorý na srdiečko a ja tiež užívam veľa liekov. Ale v ten deň som videl, že je trošku iný. Myslel som, že je unavený z tepla, tak si ľahol a ja som ho nechal, nech si oddýchne,“ začína svoje rozprávanie Marco a dodáva, že pred spaním mu ešte zavolala mamina, aby sa uistila, či je všetko v poriadku.
„S úsmevom som jej porozprával zážitky zo dňa a zapriali sme si dobrú noc. Tá bola celkom fajn, ale nad ránom som začul strašné chrčanie. Veľmi som sa zľakol, čo sa deje. Hneď som sa pozrel na môjho starkého a videl, že jeho tvár bola bordová až fialová. Strašne som sa bál, až ma triaslo,“ vykresľuje odvážny chlapec, ktorý si však v tej chvíli spomenul, čo ho vždy učila mamina, ak by nastala takáto situácia.
Pochvala od záchranárov
„Pozrel som, či starký nemá zapadnutý jazyk. Ten som mu ale nevyberal, aby ma neuhryzol. Mal strašné kŕče, kopal nohami, lietali mu ruky a z úst sa mu valila pena. Rýchlo som utekal do kúpeľne namočiť uterák. Začal som ho utierať a silno kričať, aby sa prebral. Plakal som od strachu a veľmi sa bál,“ približuje ťažké okamihy Marco Kopáč, ktorý vtedy rýchlo zavolal mamine a povedal jej, čo sa stalo. Tá okamžite zavolala sanitku a bežala za nami.
„Až do príchodu maminy a záchranárov som starkého stále ovlažoval a dával pozor či dýcha. Potom som išiel otvoriť vchod a dvere do paneláku, kde býva starký. Keď som zbadal maminu, veľmi mi odľahlo,“ pokračuje Marco a dopĺňa, že záchranári dorazili krátko po jeho nej a starkému pichli injekciu. Ten sa po čase prebral a prestal mať aj kŕče.
„Vzali ho do nemocnice, lebo mal epileptický záchvat. Ujovia zo sanitky mi povedali, že som bol statočný a potriasli mi rukou. Vždy, keď budem u starkého, už sa budem báť, či sa to nezopakuje, ale keď bude treba, zakaždým mu pomôžem,“ ubezpečuje malý záchranca.
Skromný chlapec
Na tento Marcov odvážny počin prišla jeho triedna učiteľka Eva Holečková úplnou náhodou, keď dala žiakom na domácu úlohu napísať sloh o tom, ako niekomu pomohli.
„Marco najskôr napísal, ako pomáha starším ľuďom nosiť tašky a na hodine medzi rečou spomenul aj to, že zachránil starkého. Hneď sme tento príbeh poslali do súťaže Detský čin roka, ale fakt, že nás zaradili do užšieho výberu, nás veľmi prekvapil,“ hovorí Eva Holečková, ktorá je na svojho žiaka veľmi pyšná.
„Je to veľmi skromný a tichý chlapec, ktorý spolužiakom vždy ochotne pomôže a poradí, a preto je aj obľúbený. Všetci mu držíme palce a deti mu každý deň posielajú hlasy, aby zvíťazil,“ vykresľuje triedna učiteľka.
Riaditeľka školy Erika Repková dodáva, že už pred asi siedmimi rokmi vybrali jedného ich žiaka do tejto súťaže, avšak v kategórií Pomoc starším. Mal 11 rokov, bol veľmi zručný v elektrike a starším ľuďom v paneláku opravoval pokazené spotrebiče a vymieňal žiarovky.
„Som rada, že naša škola má takýchto šikovných žiakov. Marco je veľmi samostatný a obdivujem ho, že si v tak vypätej situácií dokázal zachovať chladnú hlavu a nepodľahol panike. Verím, že získa, čo najviac hlasov,“ dodáva na záver riaditeľka Repková.