Jiří Jarošík: Slovenský tím má v strede poľa komplexnejších hráčov

V Turčianskej Štiavničke ste navštívili tréning prípravky. Mladí chalani sa veľmi potešili, páčilo sa v Turci aj vám?

– Bolo perfektne. Spoznali sme príjemných ľudí a videli síce malý klub, ale s veľmi dobrým zázemím. Najväčším pozitívom však bolo, že na ihrisku s príkladným nasadením trénovalo veľa chlapcov, ktorí majú radi loptu. To je pre všetkých nás futbalistov veľmi dobrá správa.

Jiří Jarošík (vľavo) a David Holubek. (zdroj: ARCHÍV MFK RUŽOMBEROK)

Spolu s kolegom Davidom Holubekom vediete z lavičky tím Ružomberka. Vaše treťoligové béčko nedávno hralo proti Fomatu Martin a vyhralo 3:1. Videli ste ten duel?

– Áno, pretože futbalistov, ktorí dostávajú v áčku menej priestoru, posielam do béčka, aby mali zápasovú prax a my ich s kolegom chodíme pravidelne sledovať. Najmä pre mladých hráčov je to dôležité, aby hrali. V spomínanom stretnutí podal Martin sympatický a snaživý výkon, no naši chalani potvrdili vyššiu kvalitu a vyhrali zaslúžene. Čo ma veľmi príjemne prekvapilo, bola skupina martinských fanúšikov, ktorá vytvorila na zápase výbornú atmosféru a bolo ju počuť celých 90 minút. Ak takto fandia i na domácich dueloch svojho tímu, tak Martinčanom je v dobrom slova zmysle čo závidieť.

Ako máte s Davidom Holubekom rozdelené trénerské kompetencie?

– S Davidom sa poznáme dlhšie a vzájomne si dôverujeme, čo je pri akejkoľvek spolupráci podstatné. Všetky veci spolu konzultujeme, rozoberáme ich a fungujeme ako rovnocenní partneri. Vážim si, že David mi dal takú možnosť, a ja sa mu za to snažím odvďačiť každodennou poctivou robotou.

Ružomberok bol vždy ambiciózny klub s pomerne odvážnymi cieľmi. Je tam tlak na trénerov veľký?

– Keď sa darí, tak je vždy väčší pokoj, ako keď sú výsledky horšie. Tak je to asi všade a človek s tým musí počítať, no zatiaľ nejaký enormný tlak nepociťujem. Do Ružomberka som išiel i preto, že sa môžem podieľať na formovaní mladých hráčov, čo ma veľmi baví. Teší ma, že sa v tomto smere môžem realizovať, čo svojim spôsobom pomáha aj pri odbúravaní spomínaného tlaku.

V sobotu ste oslavovali narodeniny a váš tím nastúpil v šlágri kola proti Trenčínu.

– Počas celej hráčskej kariéry sa mi nestalo, aby som hral zápas v deň narodenín, až teraz. Keď sa to takto zíde, zväčša to kabína registruje a nejaká motivácia navyše tam je. Teší ma, že mi chalani dali pekný darček v podobe dobrého výkonu a troch bodov.

Ako hráč ste získali osem majstrovských titulov v štyroch rôznych krajinách. Keď si zoberieme, že kariéra profesionálneho futbalistu trvá prinajlepšom pätnásť – šestnásť rokov, tak vy ste v priemere po každej druhej sezóne oslavovali. Ako sa dá dosiahnuť takéto bilancia?

– Musí do seba zapadnúť veľmi veľa vecí, od dobrej športovej formy hráča, cez výber mužstva až po povestné šťastie. Dôležité, ale bolo, že som bol vždy v správnom čase na správnom mieste. Štyri prvenstvá v Sparte boli v období, keď hráči ešte v takom veľkom počte neodchádzali hrať do cudziny. Klub bol výkladnou skriňou nášho klubového futbalu a hrali tam najlepší českí hráči, doplnení kvalitnými Slovákmi. Do CSKA Moskva som prestúpil po sezóne, v ktorej klub skončil na druhom mieste a v novej robil všetko preto, aby vyhral. Opäť mi to vyšlo. Chelsea bola desaťročia na anglické pomery priemerným klubom, no keď som tam prišiel, stúpala prudko hore a zaradila sa medzi veľkokluby. Bol z toho ďalší titul. Škótska liga bola prioritne o dvoch tímoch a s Celticom mi to vyšlo dvakrát. Som veľmi rád, že mi futbalový osud takto prial.

V Chelsea ste pôsobili pod trénerom José Mourinhom. Je to typ chlapíka, ktorý rozdeľuje futbalovú verejnosť na dva tábory. Zaradil by ste sa do skupiny jeho fanúšikov alebo neprajníkov?

– Nemôžem na neho povedať krivé slovo. Presne vie, čo chce, má rád víťazstvá a dokáže so sebou strhnúť aj hráčov. Tí mu veria a zväčša idú za ním. Nebol som v Chelsea veľmi dlho, ale bola to výborná škola a dalo sa tam veľa naučiť. José Mourinho dosiahol množstvo úspechov a tie treba brať ako najrukolapnejší dôkaz o jeho práci.

Ako český tréner v slovenských službách prežíval nedávny zápas Ligy národov Slovensko – Česko?

– Bol som priamo na štadióne v Trnave. Zrejme Slováci náš tím v prvom polčase trochu podcenili, ale potom pridali a zdalo sa, že je len otázkou času, kedy zlomia duel vo svoj prospech. Česi vytiahli zbrane azvýšenú bojovnosť a hernú disciplínu a tie tentoraz stačili na vyššiu kvalitu slovenského mužstva. Ja som sa narodil v Československu a preto fandím obidvom tímom. Ideálne by bolo, keby sme sa spolu stretli vo finále nejakého veľkého turnaja.

Pred prvým súbojom vymenili trénera český tím a vyhral. Po ňom zas došlo k výmene kormidelníkov pri slovenskom mužstve a podľa tejto logiky by v blížiacej sa odvete mali zvíťaziť Slováci. Môže vyjsť tento tip?

– Ešte donedávna mali Česi nad Slovákmi navrch, no aktuálne máte predovšetkým v strede poľa komplexnejších hráčov. Ak by som sa mal rozhodnúť len podľa futbalovej kvality, tak favorizujem Slovákov. O výsledku však často rozhodujú i okolnosti, ktoré sú veľmi ťažko predvídateľné a preto je výsledok otvorený.

Trénerom slovenskej reprezentácie sa stal Pavel Hapal, s ktorým ste hrávali v Sparte Praha. Bola to dobrá voľba?

– Je to charakterný človek, ktorý mal rešpekt ako hráč a svojou pracovitosťou a dobrými výsledkami si ho vybudoval už aj ako tréner. Angažmán v Sparte mu síce nevyšiel, no dostal tam veľmi málo priestoru. Všetko zlé je však na niečo dobré, pretože ponuka viesť slovenský národný tím je ešte o niečo viac. Pavlovi prajem minimálne také úspešné pôsobenie, aké zažil s vašou dvadsaťjednotkou.