TURČIANSKE TEPLICE. „Z peňažných zbierok vlastencov sa stavalo Národné divadlo v Prahe, ale aj Národný dom v Martine. Podobných ušľachtilých činov poznáme z našej minulosti viac,“ hovorí organizátor i známy mecenáš kultúry v Turci František Mičuda. Argumentuje tak za zbierku, ktorá by mohla podporiť vydanie výnimočnej publikácie o histórii Turčianskych Teplíc od ich najstarších čias do roku 1918. Významné slovenské kúpeľné mesto nemá ani 737 rokov od ich prvej písomnej zmienky (1281) vlastnú monografiu, ktorá by detailne zmapovala jeho dejiny od najstarších čias.
Kráľovská Žigmundova návšteva teplických kúpeľov
Napriek dlhotrvajúcim majetkovým sporom sa teplické kúpele v prvej štvrtine 15. storočia stávali postupne známymi a navštevovanými. Prichádzali sem bohatí kremnickí mešťania, šľachta i zemania okolitých stolíc. A zavítal sem aj samotný panovník. Kremnické mestské účty prezrádzajú, že v roku 1423, cestou zo „Starého Zvolena cez Kremnicu“ na Spiš, prechádzal územím Hájskeho panstva reumou sužovaný kráľ Žigmundso sprievodom. Pri liečivých prameňoch strávil koncom marca, alebo začiatkom apríla vraj celý deň a noc. Ani v tom čase tu zrejme ešte nestála žiadna trvalá stavba. Z tej doby sa spomína len mlyn, pravdepodobne drevený, postavený Hájskymi pánmi pri Žarnovici severne od teplých prameňov. Kráľ so svojími dvoranmi, biskupom GregoriomdeNissa a pravdepodobne aj osobným lekárom JohannesomStockom, prepoštom spišskej kapituly, zrejme pobýval len v okolitých stanoch, alebo vo Vieske či Dolnej Štubni výdatne konzumujúc miestne jedlá a popíjajúc vína objednané a dovážané pre neho z Kremnice. Táto návšteva stála toto kráľovské mesto 662 zlatých a 45 denárov. Bola to pokojná, no iba chvíľková idyla v nepokojnej dobe plnej násilia, bojov, pustošenia a drancovania.
(Z pripravovanej publikácie)
A práve takou je publikácia, ktorá sa pripravuje. „Na začiatku nášho projektu v roku 2008, bola myšlienka, vlastnenadšená ambícia nášho rodáka, historika Ľubomíra Jankoviča zdokumentovať bohatú históriu nášho mesta cez jej archívne pramene, knižničné a muzeálne dokumenty, dobovú grafiku i fotografie,“ opisuje Mičuda prvé sekundy vzniku zaujímavého projektu, ktorý s rodí zatiaľ z nadšenia.
„Išlo a ide nám o to, aby sa dejiny mesta spracovali dôsledne, bez nánosov ideológie, vecne a faktograficky,“ pokračuje.
Vtedy sa „nenašli peniaze“ ani v meste, ani v kúpeľoch. Napriek tomu dvojica pokračovala v práci s cieľom zvládnuť všetko vo vlastnej réžii. A už sa blíži finále. Rukopis je spracovaný, fotografie pripravené, stačí vybrať tlačiareň. No opäť chýbajú peniaze.
„Preto sme sa rozhodli pre verejnú zbierku a oslovili sme verejnosť v Turčianskych Tepliciach cez Teplické zvesti. Ľuďom sme ponúkli možnosť vstúpiť takpovediac medzi nesmrteľných, pretože každého darcu sme chceli v knihe pomenovať,“ hovorí o organizácii zbierky F. Mičuda.
Iniciátori vzniku myšlienky vydania monografie dôvodia, že knižná publikácia predstavuje výnimočný, svojím spôsobom jedinečný a reprezentatívny súbor obrazových a faktografických informácii o vyše sedemsto ročnej histórii, pôsobení a dedičstve kúpeľov i mestečka, neskôr mesta Turčianske Teplice, ktoré bolo a zostalo ich neoddeliteľnou súčasťou. Môže sa použiť na edukačné, reprezentačné, reklamné i rozvojové programy. Zviditeľní mesto, južný región Turca i Slovensko minimálne v stredoeurópskych kontextoch.
Kráľ Ladislav IV. (zdroj: Archív Ľ. Jankovič)„A v neposlednom rade je to aj naša kultúrna vizitka, a prejav ako my samotní poznáme svoje dejiny a aký máme k nim vzťah,“ dôvodí Mičuda, s tým, že aj v prípade tejto publikácie platí, že cesta do budúcnosti vedie cez poznanie našej minulosti.
Reprezentačná, celofarebná, obrazovo - textová veľkoformátová monografia o počte strán cca 450 - 500, s obsiahlym resumé v anglickom, nemeckom a ruskom jazyku mala vyjsť teraz v októbri – k storočnici vzniku Československej republiky.
Ladislavova kráľovská pečať. (zdroj: Archív Ľ. Jankovič)
