TURČEK. Oľga Wagnerová viedla obec Turček 28 rokov, ale teraz si povedala, že je čas prestať a do ďalších volieb už nekandidovala.
„Zastávam názor, že človek, ktorý dovŕši dôchodkový vek a robí najmä v
V novembri bola v Turci skoro tropická noc Čítajte kancelárií, by mal odísť na zaslúžený oddych a prenechať miesto mladším, aby sa mohli zamestnať v lokalite, kde bývajú a nemuseli odchádzať za prácou do zahraničia, lebo takto sa potom obce vyľudňujú," vysvetľuje Wagnerová, ktorú do funkcie starostky Turčeka priviedlo pred skoro tridsiatimi rokmi podpichovanie a prehováranie kamarátov.
Bez podpory v rodine by to nešlo
Všetko začalo, keď miestni hasiči oslavovali výročie svojho založenia, varili guľáš a v dedine sa konala veselá akcia. Oľga Wagnerová vtedy chodila po stánkoch, priebežne zbierala tržby a odkladala ich.
„A v tom jeden zo stánkarov vyhlásil: Toto by bola richtárka! V ten deň som to pokladala za lichôtku a ani som nad tým neuvažovala, ale keď za mnou ľudia prišli aj na tretí deň a nahovárali ma, nech kandidujem, po počiatočnom odmietaní som si povedala, že veď skúsiť to môžem. A ono to vyšlo," s úsmevom spomína dnes už bývalá starostka, ktorá sa šance chopila i preto, aby ukázala, že sa to dá robiť inak a lepšie.
„Musím ale priznať, že prvé volebné obdobie som vôbec nevedela, do čoho idem, veď dovtedy som nebola ani len poslankyňou. Ale dôveru ľudí som mala a to ma hnalo vpred," približuje Wagnerová a dodáva, že tento krok nikdy neoľutovala, hoci najmä zo začiatku to bolo veľmi náročné.
„Ako mladá 33-ročná starostka, ktorá má deti a rodinu, musíte mať doma veľkú oporu v manželovi, aj starých rodičoch, inak by ste tak časovo aj psychicky náročnú funkciu nezvládli popri domácich povinnostiach. Veď ja som za tie roky nikdy nemaródila, ani neostala na OČR-ke," pokračuje Wagnerová, ktorá vyštudovala špeciálnu pedagogiku a najskôr pracovala ako učiteľka. Najmä v začiatkoch starostovania jej drobní zverenci veru chýbali.
„Deti mám veľmi rada a vždy som si k nim našla cestu. Napríklad, keď som nejaké zbadala na ulici, pristavila som sa a prihovorila," opisuje.
Záujem o obec potrvá
Oľge Wagnerovej dalo dlhoročné starostovanie veľa a ako sama priznala, naučilo ju to neskutočnej trpezlivosti.
„Zároveň po celý čas študujete akoby psychológiu, lebo každý človek je iný a vyžaduje si odlišný prístup. Keď som bola niekedy sklamaná, alebo mi niekto ublížil vždy som si povedala, že už budem trochu tvrdšia. Ale vždy som sa z toho vyspala, otriasla sa a išla ďalej. Táto funkcia vás musí skrátka baviť," hovorí ďalej exstarostka Turčeka, ktorá je na svoju obec veľmi hrdá. Z rečí, že je to dedina, kde líšky dávajú dobrú noc, si ťažkú hlavu nerobí.
„Veď práve preto sem ľudia radi chodia, lebo nič tu nie je umelé a skvele si u nás oddýchnu. Všade naokolo je nepoškvrnená príroda a božský pokoj. Nepotrebujem mať v dedine prepych, ale upratané musí byť. Papieriky na uliciach som nikdy nezniesla. Na poriadku v okolí, ako aj vo veciach na úrade som si vždy dala záležať," zdôrazňuje Wagnerová, ktorá sa i naďalej bude pomedzi vlastné záľuby určite zaujímať tiež o dianie v obci.
„Budem pokračovať vo vyprevádzaní na pohreboch, ak bude záujem no a verím, že popri záhradke a včielkach sa budem stále venovať tiež spievaniu," dodáva na záver.
