MARTIN. Herca a hudobníka Mariána Geišberga netreba Turčanom osobitne predstavovať. Na javisku martinského profesionálneho divadla v rokoch 1984-88, stvárnil viacero významných postáva a už v tom čase sa začal profilovať aj ako hudobník. V sobotu podvečer podľahol rakovine pľúc a slovenská kultúra v ňom stratila významnú osobnosť, ktorá sa angažovala nielen v dramatickom a hudobnom umení, ale aj svojimi postojmi v spoločenskom živote.
Herec a hudobník Marián Geišberg od roku 1992 pôsobil v činohre Slovenského národného divadla (SND). Svoju profesionálnu kariéru ale začal v Divadle Jonáša Záborského v Prešove, potom pôsobil v Divadle SNP v Martine a od roku 1988 hral v trnavskom Divadle pre deti a mládež (dnes Divadlo Jána Palárika). Bratislavskí diváci ho však poznali aj z hosťovania v Divadle a.ha.
Ako uviedla TASR, jedným z prvých filmov, v ktorých účinkoval, bola snímka Pásla kone na betóne, ktorú v roku 1982 nakrútil režisér Štefan Uher. Spolu s Mariánom Zednikovičom vytvoril dvojicu hlavných postáv vo filme Kára plná bolesti (Stanislav Párnický, 1985). Ďalšie herecké príležitosti dostal v trojdielnej televíznej inscenácii Mesto Anatol (Ján Zeman, 1988) či v seriáloch Alžbetin dvor (Andrej Lettrich, 1986) alebo Štúrovci (Peter Mikulík, 1991).
Neskôr hral v televíznom filme Milana Lasicu Chaos (2000), alebo v komédii populárnej českej režisérky Marie Poledňákovej Jak se krotí krokodíli (2006), ktorá nadväzovala na niekdajší populárny film Jak vytrhnout velrybě stoličku. V roku 2007 účinkoval v komédii Muzika, ktorú režisér Juraj Nvota nakrútil na motívy známej prózy spisovateľa Petra Pišťanka.
Česká kinematografia ponúkla Mariánovi Geišbergovi ďalšiu príležitosť v podobe trpkej komédie Revival (Alice Nellis, 2013), v ktorej si zahral jedného zo štvorice starnúcich muzikantov, ktorí sa pokúšajú opäť zažiariť na koncertných pódiách.
Spomedzi novších seriálov možno spomenúť napríklad Kriminálka Staré mesto (2010) a Gympel. Najnovšími filmami, v ktorých Marián Geišberg hral, boli Krok do tmy (Miloslav Luther, 2014), Červený kapitán (Michal Kollár, 2016) a opäť česká rozprávková komédia Čertovo pero (Marek Najbrt, 2018).
Diváci ho poznali ako glosátora v televíznej relácii Sedem s r. o., svoje fejtóny a postrehy uverejňoval aj v tlači.
Ako pesničkár vydal Marián Geišberg zvukové nosiče Nápoky (1998), Neladí – Nevadí (2002), Aha live: Marián Geišberg a Daniela Danišková (2003). Vyšli mu zbierky poviedok Ono ma to poje (1998) a Prejsť prahom a zavrieť dvere (2005). V roku 2001 získal Cenu Jozefa Kronera za najpozoruhodnejší výkon v roku 2000 – za originálne stvárnenie postavy Benedicta v hre Simona Graya Na konci hry.
Jeho sestrou je herečka Jana Oľhová. Má dvoch synov, obaja sa takisto venujú umeleckej profesii, Martin Geišberg je dramaturg a hudobník, Marek Geišberg je hudobník a herec, ktorý sa divadlu profesionálne venuje v Martine.
