ZÁBORIE, HORNÁ ŠTUBŇA. Jeden z posledných mohykánov. Starosta Záboria Ján Záborský vedie dedinu od prvých slobodných volieb v roku 1990. Za sebou má už sedem kompletných volebných období a pred sebou ôsme.
Detí v Záborí pribúda
„Vyzerá to tak, že som služobne najstarším richtárom v Turci. Pozor, ale nie som však sám, nezabudnime ani na môjho dobrého kamaráta Ferka Hidega z Vrícka. Nikdy by mi nenapadlo, že to potiahnem tak dlho, ale život to tak zariadil. Starostovaniu sa dá u nás venovať iba popri práci a to je asi aj hlavný dôvod, prečo sa ľudia do funkcie nehrnú. Dnes je doba hektická, často sa robí od večera do rána a každý je rád, keď aspoň trochu voľného času venuje rodine,“ povedal 58-ročný Ján Záborský.
Keď začínal, mal tridsať rokov. Bol plný elánu a energie, pred sebou množstvo plánov.
„Po revolúcii sa Záborie odčlenilo od Sklabine. Pomohlo nám to, sami si o sebe rozhodujeme. Dedina sa celkom dobre rozvíja i rozrastá, aj keď nie takým horúčkovitým tempom ako niektoré susedné obce. Boli obdobia, keď nás nebolo ani sto, no potom čo si ľudia postavili pár domov je nás už 170. Najväčšiu radosť mám z toho, že pribúdajú deti. Je to naša budúcnosť,“ myslí si Ján Záborský.
Nenariekajú, ale robia
V súčasnosti už skúsený starostovský matador môže aj porovnávať časy minulé s terajšími.
„Veľa vecí sa zmenilo. Pribudlo byrokracie, je jej neúmerne veľa. Minimálne tridsať percent rôznych štatistík a hlásení je úplne zbytočných. Nad papiermi koľko ráz presedím celý večer, radšej by som venoval energiu niečomu praktickejšiemu,“ podotkol starosta, podľa ktorého sa zmenila aj práca s ľuďmi.
„Ako som už spomínal, nemajú toľko času ako kedysi, aj sa menej stretávame. Avšak keď treba, mnohí prídu pomôcť. Veľa robôt si musíme v dedine spraviť svojpomocne. Nemôžeme si dovoliť objednávať firmy, lebo by nás to finančne zruinovalo,“ zdôrazňuje Ján Záborský.
Starostu teší, že obec preukázala sebestačnosť, že si vie sama spravovať svoje záležitosti.
„Nenariekame, ale robíme. Veľa sa podarilo, niečo nie. Najviac ma mrzí, že sa nepodarilo vybudovať v dedine kanalizáciu a obávam sa, že ešte prejde veľa rokov, kedy sa jej dočkáme. Malá obec nie je pre investorov zaujímavá. Poopravovať nám ešte treba cestu, to je asi najväčšia výzva budúceho volebného obdobia. Radi by sme dokončili aj renováciu obecného úradu. A osobne by som privítal, keby už nabudúce kandidoval na starostu niekto iný. Myslím si, že už medzi poslancami sú takí, čo by to po mne mohli prebrať. Starostovanie ma baví, ale po päťdesiatke už nemáte toľko energie ako za mladi,“ s úsmevom na tvári priznal Ján Záborský.
Miesto, kde sa dajú robiť zmeny
Na starostovskej stoličke bude už piate volebné obdobie v Hornej Štubni sedieť Ondrej Piški. Jeho víťazstvo bolo takmer isté, keďže nemal žiadneho protikandidáta. V čele obce je už šestnásť rokov.
„Kedysi som robil u súkromníka, aj v štátnej správe a toto je jediné miesto, kde človek môže niečo ovplyvniť a priniesť pozitívnu zmenu v prospech ľudí," vysvetľuje Ondrej Piški dôvod, prečo sa v minulosti rozhodol vstúpiť do komunálnej politiky.
Ako ďalej hovorí, dôležité je, aby poslanci a starosta vzájomne vychádzali, pretože potom sa ťažko v obci čokoľvek robí.
Odkedy Ondrej Piški nastúpil do funkcie hlavy obce, tak sa vraj doposiaľ veľa zmenilo.
„Najviac ma hnevá často zbytočná administratíva a komplikované elektronické vybavovanie. Za tie roky nám neustále pribúda papierovačiek. Našťastie na úradoch s ľuďmi problém nie je a ochotne pomôžu, keď treba," sumarizuje starosta Hornej Štubne, ktorého tiež neteší, že už aj do samosprávy preniká veľká politika a hašterenie.
V nadchádzajúcom období plánujú v dedine predovšetkým opraviť už vyše dvadsať rokov nefunkčnú divadelnú sálu, ktorá potrebuje kompletnú obnovu, lebo obyvatelia sa musia na kultúrnych podujatiach schádzať v miestnej telocvični. Zainvestovať treba podľa Piškiho aj do ciest a do kúrenia v škole a škôlke.
