MARTIN. Havlova Žobrácka opera je a adaptáciou slávneho príbehu o Mackiem, vládcovi londýnskeho podsvetia a ženských sŕdc. Komédia o morálke s dvojitým dnom, ktorá má už takmer tristoročnú históriu, sa stala zdrojom inšpirácie pre mnoho rôznych úprav od Bertholda Brechta a Kurta Weilla až po Václava Havla.
Takmer 300 rokov stará hra
Žobrácku operu napísal už John Gay, v roku 1728 mala premiéru v divadle na Lincoln's Inn Fields a dosiahla 62 po sebe nasledujúcich predstavení. Stala sa tak najpopulárnejšou hrou 18. storočia. Po Gayovi prevzal o dvesto rokov námet dramatik Bertold Brecht, ktorý s hudobným skladateľom Kurtom Weilom napísali svoju Žobrácku operu. Havel neskrýval inšpiráciu Gayom, ale zdôrazňoval, že s Brechtom má jeho verzia spoločnú iba východisko tému.
Havel ju dokončil v roku 1972, písal ju na objednávku pražského Činoherného klubu, no nehrala sa v ňom, autor bol už na čiernej listine. Hru poskytol Havel Ochotníckemu Divadlu na tahu. Premiéru a zároveň derniéru mala 1. novembra 1975 v hostinci U Čelikovských na pražskom predmestí Horní Počernice. Divákov do hľadiska pozval sám Havel, prišlo ich okolo dvoch stoviek – medzi nimi intelektuálna elita a umelci. Zhodli sa, že išlo o jedinečný zážitok, jednu z divadelných udalostí ich života. Úrady ale neskôr iniciovali tvrdé postihy voči členom súboru, režisérovi Andrejovi Krobovi i voči divákom. Ako Havel neskôr napísal, v Počerniciach sa zišlo jadro budúcej Charty 77 a v ten večer sa sformoval alternatívny kultúrny front.
Nejde o aktuálnosť, ale všeobecnosť situácií
Na otázku Mileny Michnovej, prečo je Havlova Žobrácka opera aj dnes aktuálna (v bulletine k premiére) režisér Andrej Krob odpovedal: „Stále aktuálny je vzťah medzi mocou a „ne mocou“ a nemoc z moci. Model súboja, v ktorom jeden chce dostať toho druhého, je predsa obrazom toho, ako sa to deje v tých vrstvách, ktoré majú moc a podivný majetok a také „hry“ hrajú. Nech sú to zlodeji alebo poctivci. Nejde asi o aktuálnosť, ale všeobecnosť tých myšlienok, replík, alebo situácií, ktoré sú prenosné a ktoré sprevádzajú každú moc...“
V rozhovore pre MY Turčianske noviny režisér Lukáš Brutovský k Žobráckej opere v Martine (preklad Ján Štrasser) povedal: „ Momentálne sa mi Žobrácka opera zdá byť najpodnetnejšou Havlovou hrou. Hovorí o dvojitej morálke, prepojení štátu a podsvetia, oportunizme a alibizme, teda aj o našej dennodennej spoločenskej realite. Prvky absurdného divadla, s ktorými pracuje, zrkadlia mechanizmy súčasnej politiky. Zároveň ale nestraší a nemoralizuje, naopak, ponúka dobré komediálne príležitosti takmer pre celý súbor a v hlavnej postave zlodejského vodcu a zvodcu Mackieho výbornú rolu pre Mareka Geišberga.
Venované výročiu spoločnej republiky
V Havlovej adaptácii slávneho príbehu ďalej hrajú Ján Kožuch, Ľubomíra Krkošková, František Výrostko, Alena Pajtinková, Barbora Palčíková, Zuzana Rohoňová, Eva Gašparová, Jaroslav Kysel, Michal Gazdík, Tomáa Grega, Daniel Žulčák, Viliam Hriadel a iní. Na jej príprave pracoval realizačný tím v zložení Monika Michnová (dramaturgia), Jozef Ciller (scéna), Peter Čanecký (kostýmy), Lukáš Brutovský (výber hudby a réžia).
Žobrácka opera je 570. Premiérovu Slovenského komorného divadla a jej tvorcovia ju venovali 100. výročiu vzniku spoločnej Československej republiky.
Žobráckej opere bola minulú sobotu venovaná aj Noc divadiel v Slovenskom komornom divadle v Martine
