MARTIN. Slovenské ľudové odevy sú krásne aj vďaka tzv. modrotlači, ktorá tento rok dokonca pribudla do zoznamu nehmotného dedičstva Slovenska. Ide o techniku farbenia látok indigom. K nám sa dostala až z Nemecka a Holandska.
Práve v Martine sme mali začiatkom 20. storočia najstarší farbiarsky dom, ktorý patril významnej rodine modrotlačiarov - Kohútovcom. Stál na rohu terajšej Ulice M. R. Štefánika a Viliama Paulinyho – Tótha.
„Medzi najvýznamnejšie martinské rody farbiarov patrili Lilgovci, Kohútovci či Švehlovci. Na Riadku mal farbiarsku dielňu tiež Weisenstein,“ približuje známy martinský zberateľ starých fotografií Igor Dobrovolný históriu tohto remesla v Martine.
Ako ďalej hovorí, v Turčianskom sv. Martine bol založený cech farbiarov v roku 1836. Cechové artikuly preň potvrdil panovník Ferdinand V.
Farbiarske domy sa dali spoznať už na prvý pohľad. Boli charakteristické vyčnievajúcou strechou s pretiahnutým krovovým trámom. Toto miesto nazývali remeselníci „rehne“ a malo špeciálne využitie.
„Pod rehňami sušili farbiari svoje už nafarbené látky. O ich domoch vedeli obyvatelia už z diaľky. Totiž, v oblasti, kde farbiari pôsobili, bolo v povetrí cítiť vôňu farbiva - indiga. Čiže farbiarske domy sa dali poznať nielen podľa rehne, ale tiež po vôni,“ pridáva zaujímavosť Igor Dobrovolný.
Dom farbiarskej rodiny Kohútovcov však zbúrali v roku 1922. Na rohu vtedajšej novovybudovanej ulice Jozefa Horvátha a hlavnej ulice namiesto neho postavili v roku 1931 Sternlichtovský dom. Jeho prízemie v roku 1977 tvoril obchod, kde sa predávalo mäso a údeniny a na poschodí sa nachádzal byt.
Tento dom prešiel koncom 20. storočia výraznou prestavbou. Dnes má v jeho priestoroch svoje sídlo Tatra banka.
