Ako ste sa dostali k meraniu atletických tratí?
– Povolaním som geodet a v Žiline, odkiaľ pochádzam, bolo treba premerať atletickú dráhu, ktorá sa vtedy nachádzala na dnes už čisto futbalovom štadióne. Tušili sme, že je o niečo kratšia. Mal som prístup ku geodetickým prístrojom a s atlétmi sme dráhu premerali. Štyristometrový ovál mal o osem a pol metra menej.
Marián Kalabus. (zdroj: ARCHÍV MK)Keď chcem na dráhe zvládnuť presnú štyristovku, kadiaľ mám bežať?
– Ovál sa meria tridsať centimetrov od obrubníka, takže v podstate v mieste, kde atléti najčastejšie behajú. Zistilo sa totiž, že športovci majú pred vnútorným obrubníkom určitý rešpekt a nebežia tesne popri ňom. Preto tých tridsať centimetrov.
Keď ľudí nebaví toľko krúžiť na atletickom ovále, tak behajú vonkajšou dráhou. O koľko metrov si tak predĺžia jedno kolečko, napríklad na 250 metrovej dráhe, ktorú máme u nás v areáli školy na Ulici východnej?
– Dá sa to vypočítať podľa jednoduchého vzorca. Na východnej je štvordráha, pričom jedna dráha má mať podľa pravidiel 1,22 metra. Keďže nebežíme v prvej ale štvrtej dráhe, polomer sa zväčší o 3 dráhy, teda 3,66 m, no musíme od neho odpočítať 10 cm. Polomer 3,56 m vynásobíme podľa vzorca pre obvod kružnice Ludolfovým číslom a dvojkou (3,56 x 3,14 x 2) a zistíme, že zabehneme o 22 metrov viac. Rovnakým postupom sa tiež dopracujeme k tomu, že v ôsmej dráhe nabeháme v každom kole o 53 metrov viac.
Dráha, ktorá má štyristo metrov sa asi zameria jednoduchšie ako trať na maratón. Aké meračské postupy sa používajú pri dlhých cestných behoch?
– Spôsobov je viac, no najčastejšie sa používa metóda kalibrovaného bicykla. Na predné koleso sa namontuje mechanické Johnsovo počítadlo impulzov. Treba ho však najskôr kalibrovať a až potom sa ide na trať. Po robote na trati treba počítadlo zas kalibrovať, pretože počas merania sa menia vonkajšie podmienky, ktoré mohli výsledky ovplyvniť. Hodnoty po druhej kalibrácii sa porovnajú s prvou a ich priemer sa berie ako správny. Následne sa podľa potreby trať skráti alebo predĺži, aby sme dostali jej presnú dĺžku.
Môže sa maratónec spoľahnúť na to, že beží presne 42,195 km?
– V pravidlách sa píše, že trať nesmie byť nikdy kratšia ako je jej oficiálne dĺžka. Preto sa zaviedol koeficient zamedzenia skrátenia trate, ktorý je jedno promile celkovej dĺžky, čiže pri maratóne 42 metrov. Všetky maratóny od olympijského až po tie naše sa namerajú tak, aby mali o spomínaných 42 metrov viac.
Stávajú sa prípady, že organizátori, slušne povedané, prižmúria očko a pripravia trať, ktorá je o niečo kratšia ako má byť?
– Niekedy okolo roku 1975 boli maratónske majstrovstvá Československa v Brezne. Víťaz tam zabehol čas okolo 2:12 h a tuším prvý desiati sa dostali pod 2:20 h, čo boli i na tie časy super výsledky. Po premeraní sa však zistilo, že trať bolo takmer o dva kilometre kratšia. V posledných rokoch sa však na Slovensku nič podobné nestalo. Všetky maratóny sú už zmerané a certifikované. Pri polmaratónoch ešte niektoré chýbajú. Z tých kratších behov, čo majú okolo desať kilometrov, až toľko presne odmeraných nie je, pretože sa ich organizuje veľmi veľa.
Maratóny sú špecifické tým, že prakticky každý má iný profil. Čo musia okrem rovnakej dĺžky ešte spĺňať, aby na nich mohol byť zabehnutý národný alebo svetový rekord?
– Asi najnovším pravidlom je, že štart a cieľ nesmú byť od seba vzdialené viac ako je 50 percent dĺžky trate. Spomeniem Boston, kde sa behávalo prakticky len jedným smerom a ešte aj dole kopcom, a keď pretekárom počas celej dĺžky trate fúkalo do chrbta, získali výhodu. Tiež prevýšenie štartu nad cieľom nesmie prevýšiť dovolenú toleranciu 1 promile dĺžky trate. Keď chcete, aby mohli bežci na trati atakovať svetový rekord, musí byť certifikovaná meračom s medzinárodným oprávnením. Ak chcete zabehnúť slovenský rekord, stačí slovenské oprávnenie.
Keď si rekreačný bežec odmeria pomocou hodiniek s GPS úsek, ktorý zabehne počas tréningu, s akou odchýlkou má počítať?
– Je to individuálne. Signál GPS totiž musí prekonávať prekážky ako stromy či budovy a čím ich je viac, tým je meranie nepresnejšie. Opäť môžem uviesť príklad. Na podujatí Kysucká desiatka namerajú bežci svojimi hodinkami takmer o sto metrov viac, ako je oficiálne nameraných 10 kilometrov. Ak sa máme odraziť od tejto skúsenosti, tak na kilometri máme rozdiel zhruba desať metrov. Ale je to naozaj len orientačné.
Keď vás zavolajú merať novú trať, zisťujete všetko na mieste, alebo už vedia moderné technológie pomôcť i v tejto oblasti?
– Organizátori mi e-mailom pošlú mapku s traťou a ja skontrolujem jej dĺžku na ortofotomape, ktorá veľa vecí uľahčí, pripraví a približne zadefinuje i to, či bude treba trasu skracovať alebo predlžovať. Aj keď je to už dosť presné, stále to nestačí a na mieste treba použiť osvedčenú spomínanú metódu kalibrovaného bicykla alebo kalibrovaného kola či geodetickú GPS. Zaujímavé ale je, že vždy po príchode na miesto skôr metre pridávame, ako uberáme.
Trať ktorého maratónu sa vám najviac pozdáva?
– Asi Rajecký, ktorý sa beží v prekrásnej prírode a predovšetkým časť v okolí Čičmian je nádherná. Sú tam síce kopce, ale zas tam až tak nefúka. Donedávna tam bol i problém s tým, že sa pretekalo počas plnej premávky, no našťastie sa ho už podarilo vyriešiť.
Koľko je na Slovensku oficiálnych meračov bežeckých tratí?
– V minulosti meral ten, kto si na to trúfol. Začiatkom deväťdesiatych rokov urobili v Čechách školenie približne pre dvadsať ľudí. Zo Slovenska sme tam boli dvaja a zhodou okolností sme kurz zvládli najlepšie a dokonca nám ponúkli, či si nechceme urobiť aj skúšky medzinárodného merača. Kolega Emil Rusko do toho šiel. Istý čas sme boli na Slovensku len my dvaja. On ako Košičan mal na starosti východ a ja stred. Potom sme si pre západ vyškolili bývalého vytrvalca, dnes štartéra Miroslava Heliu. V trojici sme fungovali asi pätnásť rokov, ale keďže behov začalo rapídne pribúdať a podarilo sa zohnať aj viac zariadení na merania, rozhodli sme sa zaškoliť ďalších. Prekvapilo nás, že na seminár prišlo až šestnásť záujemcov, pričom štyria z nich už spĺňajú všetky potrebné podmienky. Aktuálne je tak na Slovensku sedem oficiálnych meračov.
Keď trať pretekov dostane certifikát, platí jej doživotne?
– Nie. Každých päť rokov sa musí premerať, pretože sa môže zmeniť nejaký detail, rekonštrukcia ulice, cesty a už je to trochu iné. Na Slovensku však máme miernejšie pravidlá a trať stačí premerať raz za desať rokov.
Herci sa zvyknú prezentovať veselými historkami z natáčania. Máte vy nejakú veselú historku z merania?
– Spomínal som, že najčastejšie sa pri meraní využíva metóda kalibrovaného bicykla. Sú však aj iné a pri vzniku Turčianskeho maratónu v roku 1989 sme použili meranie päťdesiatmetrovým pásmom. Štart maratónu bol v Žabokrekoch, odtiaľ bežci zamierili smerom do Necpál, vrátili sa späť a potom pokračovali cez Moškovec na obrátku v Malom Čepčíne a odtiaľ opäť nazad do Žabokriek. Meranie vyzeralo tak, že sme si zobrali sprievodné vozidlo a prešli celú trať, pričom pásmo sa posúvalo ručne každých päťdesiat metrov. Boli sme na to štyria a všetko sa kontrolovalo a poctivo zapisovalo. Akosi mi to ale nedalo a spravil som kontrolné meranie na bicykli. To ukázalo, že nám napriek všetkej snahe vypadli dva päťdesiatmetrové úseky. Do štartu našťastie bolo ešte dosť času, a tak sme sto metrov pridali a bežal sa naozaj celý maratón.
