MARTIN. Už sme si na to chtiac-nechtiac zvykli, takmer všade okolo nás stretávame ľudí bez domova. Vysedávajú na pešej zóne v Martine, hrejú sa pri vstupe do podchodu, iní si zas našli útočište na sídliskách. Ako napríklad Jozef a Zuzana, ktorí sa zabývali v chátrajúcom objekte bývalej škôlky na hranici Priekopy a Vrútok.
„Na ulici som už sedem rokov, doma ma nechcú. Poberám čiastočný invalidný dôchodok, okolo 130 eur. Prespávame v týchto ruinách. Máme tam matrace i paplón s vankúšmi. Aj zima sa tu dá celkom normálne prežiť,“ zverila sa Zuzana.
Jozef je vraj bez domova rok.
„Beriem dávky v hmotnej núdzi, je to okolo 60 eur, ktoré si odrobím. Rád by som si našiel aj niečo lepšie, no mám zdravotné problémy. Prežívame ako sa len dá, sem-tam nám dobrí ľudia pomôžu, donesú či prispejú na jedlo, pomôžu s oblečením.“
Teplé oblečenie i pohostenie
V Martine úradníci z mesta evidujú okolo 150 bezdomovcov, ale v skutočnosti ich môže byť aj viac, lebo mnohí nechcú so samosprávou spolupracovať.
„Vo štvrtok 20. decembra v súčinnosti s mestskou i štátnou políciou chystáme obhliadku mesta a snažíme sa tak lokalizovať ľudí bez domova. Pri tejto príležitosti im ako každý rok budeme rozdávať aj teplé oblečenie – ponožky, spodky, čiapky, rukavice a poskytneme im aj vianočné pohostenie,“ povedala Katarína Tomášová, vedúca odboru spoločenských služieb Mestského úradu v Martine.
Nocľaháreň sa nenaplní ani v zime
Časť bezdomovcov využíva nocľaháreň Na Kameni s kapacitou 32 miest, čo síce nie je veľké číslo, no paradoxne, ani tento počet lôžok sa nevyužije.
„V týchto dňoch prenocuje v nocľahárni priemerne okolo 14 ľudí. Samozrejme, keď vonku prituhne, tak ich je viac. No čo si ja pamätám, tak sa kapacita lôžok ešte stopercentne nevyužila. Mnohí majú problém s rešpektovaním pravidiel a radšej zostanú na ulici aj cez noc. Máme tu však aj takých, ktorí k nám chodia spávať celý rok,“ vysvetľoval Róbert Kuchárik, správca nocľahárne a útulku Na Kameni.
Za nocľah sa platí 30 centov. Každý má svoju posteľ, deku, keď treba aj dve. V útulku je možnosť osprchovať sa, k dispozícií sú i toalety. Nocľaháreň sa otvára v zime o šiestej večer, ráno o ôsmej sa uzamkne.
„Ak by prišli extrémne mrazy, tak máme dosť miesta i v priestoroch chodby útulku,“ podotýka Katarína Tomášová.
Ľudí, ktorí sa rozhodnú prespávať vonku, monitorujú mestskí policajti, ktorí už poznajú takmer všetky lokality, kde sa bezdomovci nachádzajú. Mnohí žijú v rôznych pozbíjaných chatrčiach, v ktorých si i kúria.
V Martine funguje i denné centrum
Mesto sumou 30-tisíc eur prispieva i na prevádzku nízkoprahového denného centra v Jahodníkoch na Kollárovej ulici.
„Teraz k nám chodí zhruba o 20 až 30 percent viac ľudí ako v predchádzajúcich týždňoch či mesiacoch. A ak bude vonku chladnejšie, tak ich bude pribúdať. Zariadenie otvárame o siedmej ráno a otvorené je počas dňa do 15. h,“ povedal Libor Kiška, sociálny pracovník Domu charity svätého Krištofa v Martine.
Aj v dennom centre sú sprchy, na obed podávajú polievky – slepačí vývar, šošovicovú, krúpkovú, guľášovú či fazuľovú. Je to rôzne. Ak ostane, tak ju rozdajú aj na raňajky, varí sa tu aj čaj. Vo štvrtok minulý týždeň boli aj koláče, ktoré doniesol jeden pán.
V centre možno pozerať televíziu, obľúbené sú správy. V charite uskladňujú aj šatstvo, vyberajú si z neho i ľudia bez domova. Pracovníci centra poskytujú aj sociálne poradenstvo, klientov sprevádzajú na úradoch, pomáhajú im vybavovať doklady, ale i sociálne dávky.
