Ešte počas augustových horúčav sme sa rozhodli kúpiť si letenky a naplánovať si na advent dámsku jazdu v Štokholme. V uponáhľanom predvianočnom čase je takýto výjazd za hranice všedných dní tým správnym kľúčom, ktorý odomyká čarovnú vianočnú komnatu aj pre dospelých.
Ochotní a pohodoví Švédi
Hoci sme vyšli z letiskovej haly o tretej popoludní, dýchla na nás taká tma, akoby už bolo aspoň šesť hodín večer. Človek mal nutkanie neustále sa pozerať na hodinky a uisťovať sa, že ešte nie je noc. Ťahajúc za sebou malé kufre na kolieskach sme pútali pozornosť domácich okoloidúcich. Vlastne skôr okolobežiacich. Švédi totiž s obľubou popoludní behajú, prípadne bicyklujú. Asi im endorfíny zo športu pomáhajú prekonať nevľúdnosť počasia a nedostatok denného svetla.
V tej tme tmúcej sa nám dosť zle orientovalo. Prebehla okolo nás športovo oblečená mladá žena so slúchadlami v ušiach. Na prvý pohľad muselo byť jasné, že sa nám nedarí chytiť správny smer. Zrazu sa otočila, pobehla naspäť k nám a milo sa opýtala, či nepotrebujeme pomôcť. Vysvetlila nám cestu k hotelu a popriala príjemnú návštevu Švédska.
Rovnako prekvapivo na nás zapôsobil postoj inej Švédky, ktorá sa v metre postavila zo sedadla, s úsmevom mi kývla, nech si sadnem k priateľkám a sama sa posadila do vedľajšieho radu.
Tak sme spoznali, že Švédi sú veľmi vľúdni a prívetiví ľudia. Prechádzajúc po uliciach sa nikam nenáhlia, vyžaruje z nich pokoj a pohoda. A to napriek tomu, že v zimnom čase majú málo slnka, obloha je často sivá, brieždi sa až pred deviatou a zmráka sa už okolo pol tretej.
