MARTIN. Najlepšia hokejová liga sveta NHL má svojich fanúšikov po celom svete. Patrí k ním aj Jaroslav Balhárek z Martina, ktorý prišiel do prvého kontaktu s touto súťažou počas základnej vojenskej služby v roku 1977.
„Slúžil som na západonemeckej hranici a vedeli sme chytiť ich televízne stanice. Tam som si prvýkrát pozrel zápasy NHL,“ spomína na obdobie spred štyridsiatich rokov.
Údaje zháňal, ako sa dalo
V Čechách sa spoznal s ľuďmi, ktorí sa o túto súťaž už zaujímali. Zostal s nimi v kontakte aj po príchode domov a takisto sa stal fanúšikom NHL.
Od roku 1978 vždy pred sezónou získal zostavy tímov, zapísal ich do zošita. Vytvoril si i zvláštne tlačivo, do ktorého v priebehu ročníka vpisoval nové posily jednotlivých klubov. Za čias totalitného režimu však nebolo vôbec jednoduché dostať sa k potrebným údajom.
„Kamaráti z Čiech mi poštou posielali, čo sa dalo. V tom čase som sa spoznal i s neskorším redaktorom a šéfredaktorom denníka Šport Zdenom Simonidesom. Ten mi tiež pri zháňaní údajov veľmi pomohol,“ hovorí Jaroslav Balhárek.
V priebehu sezóny postupne dopisoval do zošita výsledky všetkých stretnutí. Po skončení základnej časti, pochopiteľne, nevynechal ani zápasy vyraďovacej časti.
„Po skončení bojov o Stanley Cup mi kamaráti poslali záverečné sumárne štatistiky. Tie som potom založil do zošita a sezóna bola kompletne zmapovaná.
Zdrojom bol predo-všetkým časopis The Hockey News,“ pokračuje.
Nie je nad pero a papier
Po nežnej revolúcii už začali byť informácie o NHL oveľa dostupnejšie a po nástupe internetu sa situácia ešte zlepšila. V súčasnosti sa už všetko potrebné dá zistiť z pohodlia obývačky.
Športový nadšenec napriek technologickému pokroku zastáva verný starým osvedčeným metódam a ráno o šiestej zoberie do ruky pero a papier.
„Vyhľadám nočné výsledky a všetky zapíšem do zošita. To je po tom, ako vstanem z postele, moja prvá robota,“ smeje sa.
Podrobné štatistky o NHL si vedie už štyridsať rokov, ale nedávno prišiel pri sťahovaní o veľkú časť svojho archívu. Zostali mu len posledné štyri roky.
Severoamerickú ligu pravidelne sleduje i v televízii a takisto cez internet prostredníctvom niekoľkým streamov. Stáva sa tak, že niekedy má pustené aj dva-tri zápasy naraz. V tomto smere sú bohaté najmä soboty, počas ktorých sa zápasový program začína už večer.
„NHL vyšla v ústrety európskym fanúšikom a zaradila do rozpisu duel, ktorý sa zvyčajne začína o 19. h. Ja potom pozerám aj ďalšie stretnutia, a keďže tie na západnom pobreží sa začínajú často aj po tretej ráno nášho času, končím okolo siedmej,“ opisuje.
Ovečkinovi nerozumel
Medzi jeho obľúbené kluby patrí Boston Bruins, jeden z členov Original Six (originálnej šestky). Takisto Anaheim Mighty Duck, no predovšetkým Pittsburgh Penguins.
„Uchvátila ma hra Maria Lemieuxa, Jaromíra Jágra a teraz je mojou jednoznačnou jednotkou Sidney Crosby,“ prezrádza mená svojich obľúbencov.
Fandil aj Alexandrovi Ovečkinovi, ale jeho vyhlásenia pred poslednou zimnou olympiádou, že na nej bude štartovať aj bez povolenia NHL, ho sklamali.
Považoval ich za veľkohubé a správanie ruského hokejistu za prázdne gesto.
„Dobre vedel, že s takým vysokým kontraktom, aký má, si to jednoducho nemôže dovoliť. Neviem, o čo mu išlo, ale v mojich očiach jeho kredit klesol,“ vysvetľuje.
Medzi celkami prestížnej súťaže sú aj také, ktorým neprišiel na chuť. Patria medzi ne Philadelphia Flyers či Vancouver Canucks.
„Mám rád tvrdú hru a aj mne trochu chýbajú pästné súboje, ktoré z NHL pomaly miznú. Niektoré tímy si však tvrdosť zamieňali so zákernosťou a práve také mi nikdy nesedeli,“ upresňuje.
Palce, samozrejme, drží i Slovákom, medzi ktorými je aj náš rodák Richard Pánik.
Okrem NHL si rád pozrie tiež zápasy európskych líg vrátane nadnárodnej KHL.
Paradoxné však je, že aj keď v rôznych pozíciách pracoval pre martinský hokejový klub približne tridsať rokov, slovenskú ligu veľmi nesleduje.
„Trochu som na ňu zanevrel. Pozriem si výsledky, tabuľku, ale nejako hlbšie do toho nejdem,“ priznal Jaroslav Balhárek.
