VEĽKÁ FATRA. Fanúšikovia živých prenosov z prírody Veľkej Fatry sa už tešia z umiestnenia piatej online kamery. Tentoraz môžu cez stránky Kukaj.sk sledovať ako plynie život vtákov na tzv. Dravčej skale.
Nové poznatky i monitoring zároveň
Správa Národného Parku Veľká Fatra sa pre ďalší z projektov rozhodla nielen preto, aby sa dozvedeli nové poznatky z vtáčej ríše, ale kamera im zároveň poslúži naodborný monitoring a odčítavanie krúžkov dravých vtákov v zimnom období. Ochranári im počas chladných dní v čase núdze nosia na skalu potravu v podobe zrazených zvierat, ktoré pozbierajú po cestách Turca.
„Väčšina druhov našich dravých vtákov sa v zime rada priživuje na zdochlinách, čím plnia v prírode sanitárnu funkciu. Veríme, že aj tento projekt sa online návštevníkom bude páčiť a poodhalí im nové poznatky zo života dravcov,“ vyslovil sa Juraj Žiak, zoológ z Veľkej Fatry a dodal, že ako prvé sa na kamere ukázali krkavce, ktoré sa považujú za jedni z našich najinteligentnejších vtákov. Podľa Žiaka to dokazuje aj ich sebavedomé dotieravé správanie pri potrave. Neustále sa snažia nájdenú korisť uchovať len pre seba, odnášajú si kúsky mäsa a schovávajú si ich do škár v skalách.
„Pred pár dňami sme dokonca priamo na online kamere mohli vidieť, ako sa krkavec snažil poťahovaním za chvostové perá vyrušiť orla pri žraní, aby ho odradil a viac potravy tak ostalo jemu,“ opisuje zaujímavosť zoológ z Veľkej Fatry.
Prežije len jedno mláďa
Ďalším pravidelným návštevníkom Dravčej skaly je myšiak hôrny, ktorý je na Slovensku najpočetnejším dravcom. Má veľmi rôzne sfarbenie, a to od takmer úplne bielych jedincov až po tmavé, s rôznymi formami škvrnitosti.
„Rovnako aj myšiak v zimnom období rád uvíta nález zdochliny, kde sa môže priživiť a ušetrí tak veľa energie. Musí však byť opatrný, aby sa nestal korisťou iného väčšieho dravca, ako napríklad orla alebo líšky,“ vysvetľuje Juraj Žiak.
Približne po mesiaci od spustenia prenosu mohli fanúšikovia živých prenosov po prvý raz sledovať tiež mladého orla skalného. Po pár hodinách priletel na Dravčiu skalu aj dospelý pár samec so samičkou.
„Mláďa, ktoré sa kŕmilo pred nimi bolo zrejme ich vlastné mláďa, lebo skalné orly sú silne teritoriálne vtáky, svoje územie si strážia a neznesú prítomnosť žiadnych cudzích orlov. Svoje mláďa však tolerujú, a to niekedy až do februára, kým nezačnú svadobné hry a prípravy na nové hniezdenie,“ vykresľuje Žiak zaujímavosť zo zvieracej ríše.
Ako ďalej hovorí, orlie samce sú oveľa menšie ako samičky. Tie majú rozpätie krídel až 2,2 metra a váhu od 3,5 do 5 kilogramov. Pre orly je typický tzv. kainizmus, čo znamená, že v hniezde prežíva len jedno mláďa, no výnimočne môžu nastať aj výnimky.
Dômyselné stratégie
Keďže orol skalný je počas zimy typický zdochlinár a vďaka silnej kyseline v žalúdku nemá problém stráviť aj značne rozložené mäso, na Dravčiu skalu ho lákajú uhynuté zvieratá, ktoré tam ako potravu nosia ochranári. Podľa ďalších Žiakových slov je veľmi zaujímavé sledovať rôzne taktiky zdochlinožravých druhov a najmä orlov, ktorým pre ich dokonalý zrak neunikne takmer nič.
„Ak zdochlinu zhora nevidí, nájde ju sledovaním stôp líšok na snehu, ktoré sa zbiehajú k jednému miestu a tiež sledovaním krkavcov, ktorí lietajú nad určitým miestom. Takouto stratégiou objaví zdochlinu aj v hustom poraste, kde z vrchu nemusí byť vôbec vidieť,“ popisuje zoológ z Veľkej Fatry a dodáva, že orliaky morské zimujúce v podhoríVeľkej Fatry, si v priebehu rokov tiež vytvorili dômyselnú taktiku.
„Sledujú krúžiace orly skalné nad pohorím a takto sa priživia na zdochlinách, ktoré našli prvé orly. Veríme, že aj tento fenomén sa nám podarí z dokumentovať na online kamere,“ hovorí Žiak a na záver dopĺňa, že na uhynutých zvieratách sa v zime radi priživujú tiež spevavce, ako napríklad sýkorky a ďatle. Aj túto situáciu už mohli nedávno sledovať ľudia cez online kameru umiestnenú v pohoríVeľkej Fatry.
