MARTIN. BRATISLAVA. Desaťročnému Marcovi Kopáčovi z Martina, ktorého duchaprítomnosť zachránila život jeho starému ocovi, držal palce celý Turiec. Jeho nebojácny skutok prihlásili do celoslovenskej súťaže Detský čin roka 2018 a skromný chlapec to napokon vo svojej kategórií vyhral. Ide o v poradí 18. ročník ocenenia, ktoré poukazuje na reálne príbehy detí schopných nezištne pomôcť ľuďom i prírode, obstáť v náročných životných situáciách a citlivo vnímať ľudí i prostredie okolo seba.
Našiel si nových kamarátov
Marcov príbeh poslala do súťaže jeho triedna učiteľka Eva Holečková zo Spojenej školy M. R. Štefánika vo Vrútkach.
Veď keby nebolo chlapcovej pohotovej reakcie, jeho starký už nemusel byť
AKO TO BOLO?
LIST POSLANÝ DO SÚŤAŽE PODĽA MARCOVHO ROZPRÁVANIA:
Volám sa Marco a som žiakom 3. B triedy. Mám písať o čine roka, no nebol to len čin, bolo to o záchrane môjho milovaného človeka, môjho starkého. So starkým sme šantili, bicyklovali, varili. Moji rodičia boli v práci, a tak ma varoval on, môj starký. Pomáhal som starkému robiť večeru. Spoločne sme sa najedli i dali lieky, ako vždy. Starký je chorý na srdiečko. A ja tiež užívam veľa liekov. Vždy, keď som u neho, spoločne si ich nachystáme a užijeme. No už včera som videl, že je trošku iný. Myslel som si, že je unavený z tepla, tak si ľahol a ja som ho nechal, nech si oddýchne. Moja maminka mi ešte pred spaním volala, či je všetko v poriadku. A ja som jej s úsmevom porozprával zážitky zo dňa a zapriali sme si dobrú noc. Noc bola fajn. No nad ránom som začul strašné chrčanie. Veľmi som sa zľakol, čo sa deje. Bolo asi 4:30 ráno. Hneď som sa pozrel na môjho starkého a videl, že jeho tvár bola bordová až fialová. Strach som mal obrovský, až ma triaslo. No hneď mi prišlo na rozum, čo mi vravela vždy moja maminka pozrieť, či nie je zapadnutý jazyk, tak som to tak spravil. Jazyk som mu nevyberal, aby ma neuhryzol. Mal strašné kŕče, ruky mu lietali a nohami kopal, z úst som videl, ako sa mu valí pena. Rýchlo som utekal do kúpeľne namočiť uterák. Začal som ho utierať a silno kričať, aby sa prebral. Plakal som od strachu, bál som sa. Schytil som telefón a okamžite zavolal svojej mamine. Opísal som jej všetko, čo sa stalo. Bola v šoku. Rozospatá mi ani nevedela povedať adresu starkého. Mamina okamžite zavolala záchranku a bežala hneď za nami. Ja som starkého do jej príchodu a príchodu záchranárov stále ovlažoval a dával pozor, či dýcha. Otvoril som vchod i dvere. Keď som ju uvidel, veľmi mi odľahlo. Záchranári prišli hneď po mamine a starkému pichli injekciu. Po čase sa prebral a kŕče prestali. No vzali ho do nemocnice. Bol to epileptický záchvat. Zo sanitky mi povedali, že som bol statočný a podali mi ruku. Vždy, keď budem u starkého, sa už budem báť, či sa to nezopakuje. Ale viem, že vždy mu s láskou pomôžem.
medzi živými. V noci, keď dostal dedko epileptický záchvat sprevádzaný silnými kŕčmi, mu statočný školák poskytoval prvú pomoc, až do príchodu záchranárov.
Marco Kopáč si bol ocenenie za svoj skutok prevziať v Bratislave minulú stredu. Spoločnosť mu robila triedna učiteľka. Keď sa ešte predtým dozvedel v škole, že vyhral, ostal v nemom úžase.
„Nemohol som tomu uveriť, bol som veľmi šťastný a zo školy som rýchlo utekal domov, aby som to mohol povedať mamine. Na oceňovaní sa mi páčilo a vôbec som nemal trému. Večer som ani nemohol z toľkých zážitkov zaspať, lebo som všetko musel prerozprávať mamine,“ povedal malý záchranca a dodal, že vďaka tomuto projektu si v Bratislave našiel nových kamarátov.
K srdcu mu prirástol Maxim Bušfy z Považskej Bystrice, ktorý získal Špeciálnu Cenu Sašky Fischerovej – Malý Veľký čin za darovanie vypestovanej fazuľky kamarátovi, ako aj Karol Vonšák zo Sihelného ocenený za pomoc zrazenému chlapcovi.
Oslava pre hrdinu
Na svojho nebojácneho syna je právom pyšná i jeho mama Erika Reichlová.
„Všetci sme boli z Marcovho úspechu nadšení. Doma som mu pripravila oslavu s detským šampanským, celý deň mu chodili samé gratulácie a radosť mali tiež jeho spolužiaci. Som nesmierne vďačná každému, kto Marcovi buď poslal do súťaže hlas, alebo nás akokoľvek podporoval,“ netajila radosť hrdá mamina. Ako ďalej hovorí, z chlapcovho úspechu sa nesmierne tešil najmä jeho starký, Erikin otec.
„Oni dvaja majú spolu veľmi krásny a pevný vzťah. Doslova žijú jeden pre druhého. Marco mal odmalička zdravotné problémy a v nemocnici bol pomaly viac ako doma. Mnohé veci tak odpozoroval od lekárov, niečo som ho vyškolila ja, takže aj preto vedel, ako v tej kritickej chvíli zareagovať, keď môj otec kolaboval,“ vysvetľuje Reichlová.
Na začiatku bola motivácia
Projekt Detský čin roka má na Slovensku už dlhú tradíciu.
„Za 18 rokov sa doňho zapojilo vyše 1 500 000 detí, ktoré urobili dobré skutky, alebo dobré skutky nejakým spôsobom podporili,“ uviedla k rozsiahlemu projektu, ktorý sa začína už v marci, Saša Broadhurst-Petrovická, riaditeľka občianskeho združenia Detský čin roka.
Združenie najskôr motivovalo deti k robeniu dobrých skutkov a vyzvalo deti i verejnosť k zaslaniu príbehov o dobrých skutkoch detí. Písali deti, učitelia, rodičia i neznámi ľudia, ktorým deti pomohli.
Počas leta výberová komisia vybrala 35 nominácií zo skutkov, ktoré vykonali detí i kolektívy z 90 slovenských škôl. Začiatkom októbra združenie rozoslalo do škôl pedagogický materiál s vybranými skutkami v siedmich kategóriách - Záchrana života, Pomoc v rodine, Pomoc rovesníkom, Pomoc iným ľuďom, Pomoc prírode, Dobrý nápad a Cena Sašky Fischerovej - Malý Veľký čin.
