MARTIN. Sú mladí a podnikajú, majú množstvo nápadov i energie. Nam Van Nguyen spolu s priateľkou Ivanou Jelšíkovou si približne pred rokom otvorili vietnamské bistro nesúce názov oblasti, z ktorej pochádza jeho otec.
„Ocino prišiel do Turca na konci osemdesiatych rokov minulého storočia, pracoval v strojárňach a už tu zostal. Najmä preto, že si tu našiel dievča, moju maminu, a zobral si ju za ženu,“ začal rozprávanie mladík, ktorý sa narodil a žije v Martine. Už 25 rokov.
Otcove jedlá mali úspech
Namo, tak ho kamaráti volajú, o podnikaní začal rozmýšľať už počas vysokoškolských štúdií.
„Škola ma až tak nenapĺňala, u nás sa veľmi teoretizuje, nejde sa s dobou. Žiaľ, veľa z toho, čo sa od nás žiadalo, z čoho sme boli i skúšaní, nemá pre praktický život až taký veľký význam. Aj preto som sa pustil s Ivkou do niečoho, čo by nás napĺňalo. Vždy som sa doma točil okolo jedla, navyše mám silné vietnamské cítenie, a tak nebolo ťažké prísť s myšlienkou otvoriť si práve vietnamské bistro. Vedel som že jedlá, ktoré sme chceli ponúknuť, sú dobré a budú našincom chutiť. Poznám ich z domu, otec ich často varil a mali úspech nielen v rodine, ale i medzi známymi,“ povedal Nam Van Nguyen.
Špecifické bylinky a omáčky
Mladí a začínajúci podnikatelia hľadali inšpiráciu aj v iných väčších mestách, napríklad v Prahe i Bratislave, no pomocnú ruku podala najmä rodina.
„Mali sme a aj máme kuchárov s koreňmi z Vietnamu. Nikto tie jedlá asi lepšie nepripraví ako oni,“ podotkol Namo.
Chute sú úplne iné ako slovenské. Ich základom je zelenina a rezance – ryžové i pšeničné.
„Vietnamská kuchyňa je známa špecifickými bylinkami a omáčkami. Pre nás je to príjemná zmena. Najviac ľuďom chutia asi rezance, čo im pripomína špagety. Trošku sa boja ešte experimentovať, exotickejšie jedlá si vyberajú skôr gurmáni, ktorí ich poznajú zo zahraničia,“ povedala Ivana Jelšíková.
Mladí, poďte do toho
Začať podnikať na Slovensku nie je úplne jednoduché. Nestačí len nápad, treba si prejsť náročnou byrokratickou procedúrou.
„Vo Vietname, stále socialistickej krajine, si jeden deň poviete, že idete podnikať a na druhý už podnikáte. U nás vybavovačky trvajú týždne i mesiace,“ myslí si Nam Van Nguyen. Na Slovensku sa pre mladých začínajúcich podnikateľov až tak veľa nerobí.
„Štát nie je nastavený tak, že by sa tešil z nových „startupov“ a prakticky ich nepodporuje. To je škoda. Ale aj tak si myslíme, že by mladí ľudia mali podnikať. Už len preto, aby priniesli do podnikania novú kultúru, aby sa zmenila komunikácia, aby sme v sebe nevideli len zlých konkurentov, ale naopak, aby sme sa navzájom inšpirovali, vymenili si skúsenosti. Len tak sa dá posunúť i kvalitatívne ďalej,“ zdôrazňovala Ivana.
Zároveň ale podotkla, že podnikanie je aj o odriekaní, veľkej trpezlivosti a postupných krokoch.
„Mnohí mladí majú predstavu, že rýchlo zbohatnú, no to je veľký omyl. Akýkoľvek zisk znovu reinvestujeme do prevádzky, ľudí, vzdelávania. A keď sa na podnikanie dáte, treba ho robiť naplno. Bez toho to nejde.“
Mladý pár si vlani Vianoce veľmi neužil. Prevádzka fungovala len pár týždňov, roboty bolo ako na kostole, stále bolo treba niečo vybavovať a riešiť.
„Je fajn, že po viac ako roku už máme všetko zorganizované tak, aby sme si našli čas aj pre seba. Vianoce patria k najkrajším sviatkom roku. Strávili sme ich aj s našimi najbližšími, ale i s kuchárom, ktorý k nám len pred pár mesiacmi prišiel z Vietnamu. Je to tu preňho všetko nové. Po prvý raz v živote videl sneh, staval snehuliaka. Radi mu priblížime slovenské zvyky a obyčaje,“ povedal Nam Van Nguyen.
