Pondelok, 14. október, 2019 | Meniny má Boris

Cesta na Elbrus môže začať aj pri Kľačianskej Magure

Výstup na Elbrus zo severnej strany je ťažší ako z južnej. Túto cestu na jeden z vrcholov sveta si vybrali Turčania Pavel a Radko.

Na vrchole Elbrusu.Na vrchole Elbrusu.(Zdroj: Archív PHB)

Elbrus je ruský dvojhrbý vrch, mocne sa pýšiaci so svojim východným (5621 m) a západným štítom (5642 m).

Hrdý ľadový solitér, nachádzajúci sa kúsok od prenádherného kaukazského dvojchrbta, veľhory stojacej medzi Čiernym a Kaspickým morom, tvoriaci hranicu Ruska so zakaukazskými republikami Gruzínsko a Azerbajdžan.

"Paľko, je to viac o hlave ako o tele, aj keď fyzicky samozrejme musíš byť dobre pripravený," opakovala sa mi v hlave dookola myšlienka kamaráta z Martina, ktorý Elbrus vyšiel pred dvoma rokmi, aj keď z ľahšej, južnej strany.

Článok pokračuje pod video reklamou

Prečo ľahšej? Pretože na zdolanie zo severnej strany vychádzate z chaty, ktorá stojí vo výške zhruba 3800 metrov nad morom, čo je o štyristo metrov nižšie, ako východzí bod na južnej strane.

Štyristo metrov je v takejto nadmorskej výške viac ako dosť, takže v posledný deň výstupu sme museli zdolať viac ako 1800 výškových metrov.

Úspechu predchádzala moja letná príprava. Síce som párkrát vybehol aj do Nízkych a Vysokých Tatier, ale nebudem klamať - kondíciu som v najväčšej miere získal výstupmi na chatu na Kľačiansku Maguru.

Proste som sa dvakrát, trikrát za týždeň zobral a vyšliapal som Suchý, alebo len po chatu. My, Turčania, žijeme v úžasnom prírodnom skvoste. Kto chce, môže za krátku chvíľu začať stúpať do blízkych hôr. Ďakujem, Fatra, že stojíš a chrániš nás.

Týždeň pred samotným výstupom sme už lozili s kamarátom - Sučancom Radkom Grzankom po blízkych kopcoch pod Elbrusom.

Z nášho tábora Oslík (2800 m) sme sa prešli na blízke "kopčeky" Koruna a Surch (3030 m), Kamenné hríby (3250 m) a po presune do posledného tábora Ťoplij stan, ktorý stojí vo výške 3825 m hneď na kraji ľadovca, sme dva dni pred samotným dobytím vrcholu absolvovali posledný aklimatizačný výstup k Lencovým skalám (4850 m). Po dni oddychu nastal deň záverečného výstupu.

"Je dobré počasie, iba mínus pätnásť stupňov," vraví v inkriminovaný deň ruský sprievodca Stas, keď mi o pol druhej ráno kontroluje uchytenie mačiek na topánkach. Je čiernočierna tma, vietor mi hviždí okolo uší. Oblečený ako kozmonaut sa pozerám na chrbát ľadovca, na ktorom svietia tri malé húsenice tvorené alpinistami, ktorí vyrazili o hodinu skôr než my. V ten moment by ma ani vo sne nenapadlo, že ich vďaka prudkému tempu dvadsaťsedemročného Stasa predbehneme.

No stane sa.

"Pôjdeš posledný," vraví mi Stas, ktorý ide prvý. Radko je naviazaný dvadsať metrov za ním a po ďalších dvadsiatich metroch uzatváram našu trojicu ja, vraj „strong man“. Ani zďaleka sa na to necítim, celkovo sme s Radkom v noci poriadne ani oka nezažmúrili. Nedalo sa spať. Pre chlapa akoby noc pred bitkou, nazhromaždený adrenalín a nekonečné ťaživé otázniky:

"Pustí nás hora? Nestane sa nám nič zlého? Nepríde búrka? Zvládneme to, dáme to?!?" vám kradnú nielen spánok, ale aj istotu.

A teraz kráčam ľadovcu po šiji, nekompromisne do neho zarývam železné zuby mačiek. Prírodná filharmónia má na programe neutíchajúci piskot vetra a vďaka úzkemu kužeľu svetla z čelovky sledujem drzo a psychopaticky sa krútiace lano po snehu. Obchádzame trhliny v ľade zamaskované snehom, v ktorých by poľahky zmizol chlap aj s nošou dreva.

"Snáď ma vytiahnu, keď sa mi šmykne," vravím si v duchu.

Fotíme východ slnka, no do smiechu nám nie je

Celé dve hodiny tma, môj dych a krútiace sa lano pod nohami. Psychiatria. Konečne aspoň dobiehame prvú skupinu. Nie, nie sú preteky, proste máme také tempo, zatiaľ ide všetko dobre. Proti nám zostupuje nejaká žena s domácim sprievodcom, ktorá to vzdala. Prajem im v duchu dobrý návrat. A modlím sa..., modlím sa, aby už vyšlo slnko.

Vychádza okolo piatej ráno. Paradoxne mi začína byť ešte väčšia zima. Prsty na ľavej ruke mi zmrzli aj napriek dvom kvalitným rukaviciam. Nemám až s takýmto zmeravením končatín osobnú skúsenosť, prenasledujú ma hrozivé myšlienky:

"Rozmrznú mi prsty ešte na tomto kopci? Ak áno, budem mať v tých prstoch aj cit? Veď nejednému človeku tu na Elbruse zmrzli prsty tak, že museli byť amputované..."

Niet inej cesty, iba vpred. Keď pri nasledujúcej zastávke konečne stojíme, do prstov sa vracia teplo a cit. Fotíme východ slnka, no do smiechu nám ale nie je. Dobre vieme, že pred sebou máme to najťažšie.

Fatra to nie je, zdá sa mi, že na kopci umriem

Niekde vo výške päťtisícsto metrov sa pred nami zjavuje dlhý, nekonečný svah. Naša Fatra má takýchto sklonov na desiatky, no v tejto výške myslím, že na tomto kopci umriem. Naša rýchlosť pripomína burlakov na Volge, nohy ukladám na dĺžku topánky. Vietor zosilnel, hlavu mám sklonenú, aby som tvár ušetril mrazivého útoku. Pre istotu ešte aj sneží.

Pľúca mi ide roztrhnúť, mám ich rozorvaté ani harmoniku, no aj tak telo bez ustania hlási - málo kyslíka. Modlím sa, spomínam na celú moju rodinu, používam mantry, afirnácie, zaklínadlá, no nič nepomáha.

Stas robí prestávku vždy po hodine. Pri tej najbližšej padám do snehu vedľa Radka: "Vládzeš?" Z výrazu jeho tváre čítam, že je na to podobne ako ja. To, čo vyslovil na adresu Stasa tu nemôžem napísať, ale asi si viete domyslieť, že išlo o sprosté slová, ktorými my, Slováci, vieme opísať veľmi veľa situácií, temer všetko.

"Tak prečo ho nezatiahneš za lano? Veď sa nemusíme dobiehať ako teraz a strácať čas veľkou prestávkou. Len sa na kopci zastavíme a tri minúty sa vydýchame... Nemôžeme ísť opäť hodinu bez ustania, veď je to šialenstvo!!!" hromžím.

Radko pritakáva, ale dobre poznám jeho povahu - on ide ako parný valec, bude nadávať, ale nezastane, radšej umrie.

Pregúľal som sa po snehu k Stasovi. "Stas, dobre ma počúvaj," vravím mu po rusky. "Odteraz budeme stáť každých dvadsať minút. Ale iba na svahu, nebude sa dobiehať? Dobre?" pritakáva.

Pozerám mu do tých jeho blankytno modrých usmiatych očí. Verím, že mu došlo, čo od neho chceme.

V mojom vnútri nastáva ticho, hnev je preč

Stúpame ďalšiu hodinu. Radko Stasa ani raz lanom nepotiahne, takže sa neudeje ani jedna jediná zastávka, čo i len na minútu. Fyzické dno! Šialenstvo tretieho druhu!!! Psychika rozbitá na črepiny. Napriek tomu nastáva v mojom vnútri ticho. Všetky myšlienky umreli. Odišiel hnev voči Stasovi, strach, čo bude. Len kladiem nohy, robot Augustín by bol na mňa pyšný.

Pri ďalšej zastávke na kraji krátera ja i Radko vehementne Stasovi oznamujeme, že takto to ďalej nepôjde.

"K čomu to všetko, že sme všetkých predbehli, keď ideme na hranici svojich síl?"

Stas vychádza Elbrus touto stranou po štrnástykrát, pozná tu každý kameň, no my sme novici, nevieme, koľko máme ešte pred sebou a akého náročného stúpania.

Stas na nás pozerá, oči mu žiaria, jeden by ho najradšej udrel a keď ustane príval našej revolúcie, vraví nám: "Chalani, veď vrchol je tu za rohom."

Vedie nás okolo skaly, aby sa nám zjavila planina s minimálnym stúpaním a vyšliapaným chodníkom. Tristo metrov, štyristo? Na konci kopčeka je akýsi železný patvar zavŕtaný v zemi. Vrchol Elbrusu.

"Ach, ty pojašený ruský mladík, ideme!". Tá rovinka nám trvá neuveriteľnú štvrťhodinu, úsek, ktorý by som v lete a v nižšej nadmorskej výške prebehol za dve minúty. Po ceste stretávame akéhosi staršieho Rusa, takže v ten deň nebudeme na vrchole prví.

To je to posledné, čo nás trápi. Skôr nás rozčuľuje, že ten pán sa so Stasom rozpráva, akoby si sem vyšiel na prechádzku, na hríby, len tak... Vraj už je tu pol hodinu a nikoho. Typickí Rusi, čo je pre nás extrém, to je pre nich bežné.

Žiadne oslavy, pocit eufórie. Nie. Iba ticho

Osem hodín hore, päť hodín dolu, náročný trek. Ako sa poobede vraciam do našej chaty, pri stole sedia traja Nemci. Majú ísť na vrchol zajtra skoro ráno. Dobre si pamätám napätie, ktoré mi ešte ráno spútavalo nohy. Veľa sa ma vypytujú a ja s neuveriteľným pokojom a tichom odpovedám.

"Dáte to, nebojte sa, všetko dobre dopadne." Áno, ticho. Žiadne oslavy, krik, pocit eufórie. Nie. Iba ticho.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant
  2. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci
  3. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky
  4. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov?
  5. Rýchlejšie doma. Už čoskoro.
  6. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  7. Volkswagen Passat: pár detailov, veľký výsledok
  8. „Vytvoriť miesto, ktoré si ľudia zamilujú, je vždy radosť“
  9. Život je len jeden: Máte ten svoj poistený správne?
  10. Luxusný hybrid za 22 900 eur. Nadpriemerný už v základnej výbave
  1. Rýchlejšie doma. Už čoskoro.
  2. V Žiari nad Hronom a okolí budete môcť využívať rýchly internet
  3. Zvolen a jeho okolie bude mať k dispozícii nový optický internet
  4. V Turčianskej kotline sa zavádza najmodernejšia optická sieť
  5. Preradiť na vyššiu rýchlosť budete môcť už aj v okolí Topoľčian
  6. Na Myjave sa zavádza najrýchlejší internet na trhu
  7. Kotrčiná Lúčka a Rajec sa budú môcť tešiť z nového internetu
  8. Na Považí budete môcť surfovať po internete 2-krát rýchlejšie
  9. Novodobá optická sieť zavíta aj do obcí v okolí Banskej Bystrice
  10. Slováci jedia vajcia pomerne často, najradšej v praženici
  1. Vyrába koláče pre celiatikov. Najobľúbenejšie zákusky prekvapia 23 247
  2. Luxusný hybrid za 22 900 eur. Nadpriemerný už v základnej výbave 21 861
  3. Čo všetko dnes majú deti v mobiloch? Boli by ste prekvapení 14 950
  4. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 10 695
  5. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov? 9 890
  6. Netradičná dovolenka? Plavba Stredomorím aj s letenkami v cene 7 401
  7. Kedy patrí dieťaťu do rúk mobil? Základom je, aby mu neublížil 7 293
  8. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci 7 081
  9. Na hrúbke záleží. Aj dva centimetre rozhodujú 7 029
  10. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky 6 737

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

I. TRIEDA: Dražkovce aj Košťany už tiež prehrali + FOTO

O svoju sezónnu neporaziteľnosť prišli v tomto kole Dražkovce aj Košťany. Slovany konečne strelili gól na domácom ihrisku.

Slovenské Pravno si z Necpál odviezlo všetky body.

Defenzíva Námestova dostala lekciu + FOTO

Martinčania sa na zápas proti Námestovu, ktoré doteraz inkasovalo vonku len tri góly, dobre pripravili a nepríjemného súpera po ďalšom kvalitnom výkone vysoko zdolali.

Tibor Ďungel pomohol mužstvu dvomi gólmi.

FOTO: Nádherná nedeľa v Múzeu slovenskej dediny v Martine

Podujatie Keď sa zima opýta prilákalo do Jahodníckych hájov množstvo ľudí. Opekali sa jablká, piekli osušky, rezala sa a tlačila kapusta. Napečené boli kapustníky, jedol sa chlieb s masťou. Žienky zo šípok, lístia, gaštanov, ale aj tekvice robili nádherné dekorácie. Vyhrávala muzika, spievalo sa.

Podhradská muzika.

Dubovské spievanky zblížili všetky generácie

V Dubovom sa už po tretíkrát konalo podujatie Dubovské Spievanky. Celým kultúrnym domom sa počas dňa niesol spev, hudba a vrava ľudí, pre ktorých sa folklór stal neoddeliteľnou časťou života.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

AKTUALIZOVANÉ

FK Pohronie sa otriasa. V klube končia obaja tréneri

Pohronie má problémy nielen s výsledkami.

Je isté, že práca na nočné zmeny škodí zdraviu, tvrdí psychiater

Kým v Európskej únii pracuje na nočné zmeny v priemere len šesť percent ľudí, na Slovensku pracuje aj v noci takmer trikrát viac ľudí.

Poznáme víťaza súťaže O najkrajšiu tortu Slovenska (+FOTO)

Desiaty ročník súťaže cukrárov sa uskutočnil v Púchove. Pozrite s i najkrajšie torty vo fotoreportáži.

Dedina sa bavila. Podávali tri druhy guľášu

Bývalá hutnícka dedina má za sebou XII. ročník Dňa obce.

Vybrali SME

Už ste čítali?