Sobota, 3. december, 2022 | Meniny má Oldrich

Cesta na Elbrus môže začať aj pri Kľačianskej Magure

Výstup na Elbrus zo severnej strany je ťažší ako z južnej. Túto cestu na jeden z vrcholov sveta si vybrali Turčania Pavel a Radko.

Na vrchole Elbrusu.Na vrchole Elbrusu. (Zdroj: Archív PHB)

Elbrus je ruský dvojhrbý vrch, mocne sa pýšiaci so svojim východným (5621 m) a západným štítom (5642 m).

Hrdý ľadový solitér, nachádzajúci sa kúsok od prenádherného kaukazského dvojchrbta, veľhory stojacej medzi Čiernym a Kaspickým morom, tvoriaci hranicu Ruska so zakaukazskými republikami Gruzínsko a Azerbajdžan.

"Paľko, je to viac o hlave ako o tele, aj keď fyzicky samozrejme musíš byť dobre pripravený," opakovala sa mi v hlave dookola myšlienka kamaráta z Martina, ktorý Elbrus vyšiel pred dvoma rokmi, aj keď z ľahšej, južnej strany.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prečo ľahšej? Pretože na zdolanie zo severnej strany vychádzate z chaty, ktorá stojí vo výške zhruba 3800 metrov nad morom, čo je o štyristo metrov nižšie, ako východzí bod na južnej strane.

Štyristo metrov je v takejto nadmorskej výške viac ako dosť, takže v posledný deň výstupu sme museli zdolať viac ako 1800 výškových metrov.

Úspechu predchádzala moja letná príprava. Síce som párkrát vybehol aj do Nízkych a Vysokých Tatier, ale nebudem klamať - kondíciu som v najväčšej miere získal výstupmi na chatu na Kľačiansku Maguru.

Proste som sa dvakrát, trikrát za týždeň zobral a vyšliapal som Suchý, alebo len po chatu. My, Turčania, žijeme v úžasnom prírodnom skvoste. Kto chce, môže za krátku chvíľu začať stúpať do blízkych hôr. Ďakujem, Fatra, že stojíš a chrániš nás.

SkryťVypnúť reklamu

Týždeň pred samotným výstupom sme už lozili s kamarátom - Sučancom Radkom Grzankom po blízkych kopcoch pod Elbrusom.

Z nášho tábora Oslík (2800 m) sme sa prešli na blízke "kopčeky" Koruna a Surch (3030 m), Kamenné hríby (3250 m) a po presune do posledného tábora Ťoplij stan, ktorý stojí vo výške 3825 m hneď na kraji ľadovca, sme dva dni pred samotným dobytím vrcholu absolvovali posledný aklimatizačný výstup k Lencovým skalám (4850 m). Po dni oddychu nastal deň záverečného výstupu.

"Je dobré počasie, iba mínus pätnásť stupňov," vraví v inkriminovaný deň ruský sprievodca Stas, keď mi o pol druhej ráno kontroluje uchytenie mačiek na topánkach. Je čiernočierna tma, vietor mi hviždí okolo uší. Oblečený ako kozmonaut sa pozerám na chrbát ľadovca, na ktorom svietia tri malé húsenice tvorené alpinistami, ktorí vyrazili o hodinu skôr než my. V ten moment by ma ani vo sne nenapadlo, že ich vďaka prudkému tempu dvadsaťsedemročného Stasa predbehneme.

SkryťVypnúť reklamu

No stane sa.

"Pôjdeš posledný," vraví mi Stas, ktorý ide prvý. Radko je naviazaný dvadsať metrov za ním a po ďalších dvadsiatich metroch uzatváram našu trojicu ja, vraj „strong man“. Ani zďaleka sa na to necítim, celkovo sme s Radkom v noci poriadne ani oka nezažmúrili. Nedalo sa spať. Pre chlapa akoby noc pred bitkou, nazhromaždený adrenalín a nekonečné ťaživé otázniky:

"Pustí nás hora? Nestane sa nám nič zlého? Nepríde búrka? Zvládneme to, dáme to?!?" vám kradnú nielen spánok, ale aj istotu.

A teraz kráčam ľadovcu po šiji, nekompromisne do neho zarývam železné zuby mačiek. Prírodná filharmónia má na programe neutíchajúci piskot vetra a vďaka úzkemu kužeľu svetla z čelovky sledujem drzo a psychopaticky sa krútiace lano po snehu. Obchádzame trhliny v ľade zamaskované snehom, v ktorých by poľahky zmizol chlap aj s nošou dreva.

"Snáď ma vytiahnu, keď sa mi šmykne," vravím si v duchu.

Fotíme východ slnka, no do smiechu nám nie je

Celé dve hodiny tma, môj dych a krútiace sa lano pod nohami. Psychiatria. Konečne aspoň dobiehame prvú skupinu. Nie, nie sú preteky, proste máme také tempo, zatiaľ ide všetko dobre. Proti nám zostupuje nejaká žena s domácim sprievodcom, ktorá to vzdala. Prajem im v duchu dobrý návrat. A modlím sa..., modlím sa, aby už vyšlo slnko.

Vychádza okolo piatej ráno. Paradoxne mi začína byť ešte väčšia zima. Prsty na ľavej ruke mi zmrzli aj napriek dvom kvalitným rukaviciam. Nemám až s takýmto zmeravením končatín osobnú skúsenosť, prenasledujú ma hrozivé myšlienky:

"Rozmrznú mi prsty ešte na tomto kopci? Ak áno, budem mať v tých prstoch aj cit? Veď nejednému človeku tu na Elbruse zmrzli prsty tak, že museli byť amputované..."

Niet inej cesty, iba vpred. Keď pri nasledujúcej zastávke konečne stojíme, do prstov sa vracia teplo a cit. Fotíme východ slnka, no do smiechu nám ale nie je. Dobre vieme, že pred sebou máme to najťažšie.

Fatra to nie je, zdá sa mi, že na kopci umriem

Niekde vo výške päťtisícsto metrov sa pred nami zjavuje dlhý, nekonečný svah. Naša Fatra má takýchto sklonov na desiatky, no v tejto výške myslím, že na tomto kopci umriem. Naša rýchlosť pripomína burlakov na Volge, nohy ukladám na dĺžku topánky. Vietor zosilnel, hlavu mám sklonenú, aby som tvár ušetril mrazivého útoku. Pre istotu ešte aj sneží.

Pľúca mi ide roztrhnúť, mám ich rozorvaté ani harmoniku, no aj tak telo bez ustania hlási - málo kyslíka. Modlím sa, spomínam na celú moju rodinu, používam mantry, afirnácie, zaklínadlá, no nič nepomáha.

Stas robí prestávku vždy po hodine. Pri tej najbližšej padám do snehu vedľa Radka: "Vládzeš?" Z výrazu jeho tváre čítam, že je na to podobne ako ja. To, čo vyslovil na adresu Stasa tu nemôžem napísať, ale asi si viete domyslieť, že išlo o sprosté slová, ktorými my, Slováci, vieme opísať veľmi veľa situácií, temer všetko.

"Tak prečo ho nezatiahneš za lano? Veď sa nemusíme dobiehať ako teraz a strácať čas veľkou prestávkou. Len sa na kopci zastavíme a tri minúty sa vydýchame... Nemôžeme ísť opäť hodinu bez ustania, veď je to šialenstvo!!!" hromžím.

Radko pritakáva, ale dobre poznám jeho povahu - on ide ako parný valec, bude nadávať, ale nezastane, radšej umrie.

Pregúľal som sa po snehu k Stasovi. "Stas, dobre ma počúvaj," vravím mu po rusky. "Odteraz budeme stáť každých dvadsať minút. Ale iba na svahu, nebude sa dobiehať? Dobre?" pritakáva.

Pozerám mu do tých jeho blankytno modrých usmiatych očí. Verím, že mu došlo, čo od neho chceme.

V mojom vnútri nastáva ticho, hnev je preč

Stúpame ďalšiu hodinu. Radko Stasa ani raz lanom nepotiahne, takže sa neudeje ani jedna jediná zastávka, čo i len na minútu. Fyzické dno! Šialenstvo tretieho druhu!!! Psychika rozbitá na črepiny. Napriek tomu nastáva v mojom vnútri ticho. Všetky myšlienky umreli. Odišiel hnev voči Stasovi, strach, čo bude. Len kladiem nohy, robot Augustín by bol na mňa pyšný.

Pri ďalšej zastávke na kraji krátera ja i Radko vehementne Stasovi oznamujeme, že takto to ďalej nepôjde.

"K čomu to všetko, že sme všetkých predbehli, keď ideme na hranici svojich síl?"

Stas vychádza Elbrus touto stranou po štrnástykrát, pozná tu každý kameň, no my sme novici, nevieme, koľko máme ešte pred sebou a akého náročného stúpania.

Stas na nás pozerá, oči mu žiaria, jeden by ho najradšej udrel a keď ustane príval našej revolúcie, vraví nám: "Chalani, veď vrchol je tu za rohom."

Vedie nás okolo skaly, aby sa nám zjavila planina s minimálnym stúpaním a vyšliapaným chodníkom. Tristo metrov, štyristo? Na konci kopčeka je akýsi železný patvar zavŕtaný v zemi. Vrchol Elbrusu.

"Ach, ty pojašený ruský mladík, ideme!". Tá rovinka nám trvá neuveriteľnú štvrťhodinu, úsek, ktorý by som v lete a v nižšej nadmorskej výške prebehol za dve minúty. Po ceste stretávame akéhosi staršieho Rusa, takže v ten deň nebudeme na vrchole prví.

To je to posledné, čo nás trápi. Skôr nás rozčuľuje, že ten pán sa so Stasom rozpráva, akoby si sem vyšiel na prechádzku, na hríby, len tak... Vraj už je tu pol hodinu a nikoho. Typickí Rusi, čo je pre nás extrém, to je pre nich bežné.

Žiadne oslavy, pocit eufórie. Nie. Iba ticho

Osem hodín hore, päť hodín dolu, náročný trek. Ako sa poobede vraciam do našej chaty, pri stole sedia traja Nemci. Majú ísť na vrchol zajtra skoro ráno. Dobre si pamätám napätie, ktoré mi ešte ráno spútavalo nohy. Veľa sa ma vypytujú a ja s neuveriteľným pokojom a tichom odpovedám.

"Dáte to, nebojte sa, všetko dobre dopadne." Áno, ticho. Žiadne oslavy, krik, pocit eufórie. Nie. Iba ticho.

Najčítanejšie na My Turiec

Inzercia - Tlačové správy

  1. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého
  2. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás
  3. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to
  4. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie
  5. Konečne moderná životná poisťovňa bez nepríjemných prekvapení
  6. Mikuláš prinesie plné vrece prekvapení aj v novej rodinnej telke
  7. Deti potrebujú rodinu na optimálny vývoj
  8. Ako sa dostať k darčeku výhodnejšie? Skúste túto možnosť.
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás
  2. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého
  3. V dôsledku nadmerného užívania alkoholu umiera čoraz viac ľudí
  4. Ikonický projekt Metropolis vyhral CIJ Awards
  5. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to
  6. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie
  7. dm a jej zákazníci podporili inštaláciu fotovoltických panelov
  8. Zimná ríša divov Maďarska
  1. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nie 11 897
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 4 175
  3. Hotely, strava, pláže, služby. Aká je dovolenka v Punta Cana? 3 661
  4. Niektorí ľudia nemajú pracovné návyky. Ako dlho trvá zmeniť to? 3 323
  5. Zarábame milióny, no jachtu na Malorke nemám 2 856
  6. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 1 999
  7. TESCO pokračuje v raste.Otvorilo predajňu v Kysuckom Novom Meste 1 813
  8. Deti potrebujú rodinu na optimálny vývoj 1 488

Blogy SME

  1. Matej Farkas: Lungo a citronáda
  2. Petronela Čellárová: Ako sa mám?
  3. Anna Miľanová: "Od hlavy ryba smrdí". Obzvlášť tá veľká...
  4. Štefan Vidlár: Vivat vláda
  5. Irena Šimuneková: Szabóova skala
  6. Ján Škerko: Ak sa neschváli rozpočet, tak nikto nedostane nič
  7. Miriam Studeničová: Nespime! Možno už začalo odpočítavanie!
  8. Adam Austera: Je teraz ten správny čas investovať do akcií?
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 243 176
  2. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia 15 481
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 5 679
  4. Jana Melišová: V závoji hmly 5 541
  5. Michael Achberger: 7 tajných tipov na chudnutie: malé zmeny, veľké výsledky 5 253
  6. Mária Križanová: Matematika a matikári. 3 561
  7. Post Bellum SK: Bez nohavíc, s krvavými stehnami i nosom musel šliapať po ulici k mame 2 203
  8. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 2 105
  1. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  2. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  3. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  4. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  5. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  7. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
  8. Jiří Ščobák: Porazíme infláciu? Ako vznikla, kto za ňu môže a ako ju riešiť?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

MY | TOP správy z regiónov

Prečítajte si výber TOP správ z regiónov.


7 h
Andrej Žitňaň je vedúcim archeologického výskumu v Martine.

Osídlenie pochádza z mladšej doby bronzovej.


11 h
Súčasný stav ubytovne Fatranka.

Náklady investor odhaduje na 14 miliónov eur.


12 h
Najproduktívnejší hráč tímu Damian Tyczynski strelil gól na 2:1, ktorý sa nakoniec ukázal ako víťazný.

Po víťazstve nad SR 18 Martinčania vďaka lepšiemu skóre preskočili Humenné a predrali sa na čelo tabuľky.


1. dec

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

HIPEC sa využíva vtedy, keď zlyháva systémová liečba chemoterapiou.


16 h

Pôvodný vzhľad narušili v minulosti necitlivé stavebné zásahy.


1. dec

Zadržané osoby skončili v policajnej cele.


10 h

Slovensko je posledná krajina v rámci Európskej únie, ktorá používa papierové testy.


1. dec

Blogy SME

  1. Matej Farkas: Lungo a citronáda
  2. Petronela Čellárová: Ako sa mám?
  3. Anna Miľanová: "Od hlavy ryba smrdí". Obzvlášť tá veľká...
  4. Štefan Vidlár: Vivat vláda
  5. Irena Šimuneková: Szabóova skala
  6. Ján Škerko: Ak sa neschváli rozpočet, tak nikto nedostane nič
  7. Miriam Studeničová: Nespime! Možno už začalo odpočítavanie!
  8. Adam Austera: Je teraz ten správny čas investovať do akcií?
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 243 176
  2. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia 15 481
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 5 679
  4. Jana Melišová: V závoji hmly 5 541
  5. Michael Achberger: 7 tajných tipov na chudnutie: malé zmeny, veľké výsledky 5 253
  6. Mária Križanová: Matematika a matikári. 3 561
  7. Post Bellum SK: Bez nohavíc, s krvavými stehnami i nosom musel šliapať po ulici k mame 2 203
  8. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 2 105
  1. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  2. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  3. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  4. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  5. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  7. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
  8. Jiří Ščobák: Porazíme infláciu? Ako vznikla, kto za ňu môže a ako ju riešiť?

Už ste čítali?