Medzi takých patrí aj môj otec Peter Palovič. Narodil sa 12. septembra 1937 v Stankovanoch. Od mlada ho fascinovala ľudová hudba a všetko, čo súviselo s folklórom. Tancoval vo viacerých ľudových súboroch.
Ako vychovávateľ v Železničnom odbornom učilišti vo Vrútkach zapálil v mladých ľuďoch lásku k folklóru. Viedol tam súbor ľudových tancov. Svojou snahou sa dokonca dostali do zábavnej relácie Ein Kessel Buntes, čo bola na tú dobu veľká sláva. Hral na base v liptovskej muzike.
Prekonával ťažké obdobie, keď mu zomrela manželka a nechala malého syna. Nevzdal sa, znovu sa oženil a potešil sa ďalšiemu synovi.
Avšak ťažké roky normalizácie poznačili jeho ďalší život. Z politických dôvodov ho vyhodili ho z učilišťa. Ale ani to ho nezlomilo. Dokázal odpustiť tím, ktorí mu ublížili. Zamestnal sa v podniku Turčan. Pracoval na reklame, naaranžoval množstvo výstav, viedol podnikový časopis.
Jeho druhou veľkou láskou bolo výtvarné umenie. Kreslil, maľoval a vyrezával. Ako Lipták sa angažoval aj na Liptáckych plesoch v Martine, ktoré majú už polstoročnú tradíciu a kreslil pozvánky na ne. Vystrúhal z dreva veľa postavičiek hudobníkov, tanečníkov, pastierov aj celý slovenský Betlehem. Inšpirovaný českými maliarmi namaľoval Slovenský ľudový Betlehem, vhodný na vystrihovanie.
Ako amatérskeho umelca ho navrhli , aby do Východnej vytvoril z dreva v nadživotnej veľkosti slovenského sedliaka. Táto socha tam stojí dodnes.
Skúšal maľovať rôznymi technikami, zapáčila sa mu aj sklo maľba. Veľa známym ľuďom zdobí steny bytov jeho obrázok slovenskej dediny, huslistu či tanečníkov.
Žiaľ, aj takého plodného ducha navštívila choroba. Dlho odolával, ale nakoniec 13. decembra 1993 jej podľahol vo veku 56 rokov. Pri príležitosti 25.výročia jeho smrti som vybral niekoľko jeho námetov a vydal som vianočné pohľadnice. Snažím sa, aby jeho pamiatka pretrvala. Jeho návrhy využívam aj na pozvánky Liptáckeho plesu, ktoré som po ňom prebral.
Isto by mal radosť, že jeho synovia majú svoje rodiny a snažia sa žiť tak, ako ich to učil.
Autor: Rasťo Palovič