Už koncom jesene si ľudia umiestňujú do svojich záhrad drevené búdky s krmivom pre vtáctvo. Kedy je ale najlepšie začať s prikrmovaním?
- V zásade platí, že s ním začíname v zimných mesiacoch a v závislosti od aktuálneho stavu počasia. Keď teploty klesnú pod nulu, nasneží alebo sa tvorí srieň, môžeme začať prikrmovať a pokračovať počas celej zimy. Občas sa však objavia dni, kedy sa oteplí a nastane odmäk. Vtedy môžeme intenzitu kŕmenia znížiť, naopak keď udrú silné mrazy, treba to naším operených hladošom trochu uľahčiť.
A je vlastne prikrmovanie vtáctva v prírode či ľudských záhradách nevyhnutné?
- Ono to má skôr náučný charakter, lebo vtáci dokážu prečkať zimu aj bez nášho prikrmovania. Samozrejme v kritických situáciách, ako sú dlhotrvajúce extrémne mrazy či poľadovica na kanárikoch stromov, môžeme nejednému operenému návštevníkovi kŕmidla zachrániť život. Platí však pravidlo, že zima je najlepší selekčný mechanizmus v prírode.
No a nemôže sa stať, že keď vtáky zistia, že na nejakom mieste majú každý deň dostatok potravy, sami si ju už v prírode prestanú hľadať?
- Áno, aj to sa stáva. Ako väčšina druhov zvierat, tak aj spevavce, ktoré u nás zimujú, si veľmi rýchlo zvyknú na jednouchý spôsob získavania potravy z kŕmidiel a môžu trochu zlenivieť. Preto hneď ako prichádza jar, vtáctvo začína spievať, dni sa predlžujú a sneh sa roztopí, kŕmidlá už nedopĺňame. Samozrejme sýkorky, zelienky či vrabce by naše kŕmidlo navštevovali aj do leta.
A čo by sa stalo, keby sme v tom pokračovali i počas teplých dní?
- Sú známe prípady, kedy začali spevavce, a to predovšetkým sýkorky, kŕmiť slnečnicovými semenami svoje mláďatá a tie pre nedostatočný príjem bielkovín nakoniec buď zahynuli, alebo sa im vytvorili určité deformácie a nedostatky pri vývoji. Preto operených hladošov netreba príliš rozmaznávať, lebo mimo zimného obdobia si hravo poriadia aj sami.
