Do martinského kina Strojár chodili na filmy zájazdy z celého Slovenska

​​​​​​​Martinské Kino Strojár prestalo po takmer 55 rokoch definitívne premietať. Diváci sa s ním mohli rozlúčiť v závere decembra.

Peter Ducár.Peter Ducár. (Zdroj: ANDREA DUDRÁKOVÁ)

Neodmysliteľnou súčasťou kina Strojár v Martine bol 42 rokov Peter Ducár. Ako vedúci kina pracoval od roku 1992 až po súčasnosť, dovtedy ako premietač. K chlebíčku premietača pričuchol už ako 15-ročný. Dobrý dôvod na to, aby nám otvoril dvere do sveta premietania, výberu filmov i vkusu diváka.

Spomeniete si ešte, prečo začiatkom 70-tych rokov vznikla potreba postaviť v Martine ďalšie kino, hoci vtedy už fungovalo kino Moskva?

- Vedenie bývalých strojární chcelo postaviť pre pracujúcich vlastný kultúrny stánok ako miesto pre ich sebarealizáciu, keďže vtedy tam fungovali aj rôzne krúžky či folklórne súbory, ktoré potrebovali strechu nad hlavou. A tak sa rozhodli postaviť Dom kultúry Jozefa Visarionoviča Stalina. Jeho súčasťou bolo aj kino.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vieme ešte, aký film sa v kine premietal ako prvý?

- Fúú, to si už nespomeniem, ale vtedy sa väčšinou hrali filmy budovateľské, sovietske, ideologické alebo vojnové. Čiže predpokladám, že to bolo niečo z tohto súdka.

Kino Strojár najmä v čase svojho vzniku premietalo niekoľkokrát denne. Bol po filme taký dopyt?

- Strojár mal vtedy ako jedno z troch na Slovensku panoramatické premietanie na 70 mm filme. Do Martina chodili na filmy autobusové zájazdy z celého Slovenska a hralo sa dokonca aj doobeda. Taká Kleopatra sa v Strojári hrala polroka, kým ju všetci videli. Plno bolo stále.

A kto vyberal filmy, ktoré diváci napokon v kinách uvidia? Existovala nejaká cenzúra?

- Všetky filmy nakupovala jedna spoločnosť a tá ich potom delila medzi Slovensko a Česko, čiže cenzúru robili už pri nákupe. Vedúci kín potom na stretnutiach vyberali filmy pre ich mestá.

SkryťVypnúť reklamu

A ako sa filmy dostávali d Martina? Vraj prichádzali vlakom a čakali na stanici, kým si ich vedúci kina nepríde vyzdvihnúť.

- Presne tak. My sme filmy chodili vyzdvihovať do Martina na káričke. A ak niekedy meškali vlaky, čakali sme na stanici dupkajúc nohami, kým nedorazili. Filmy sa vtedy distribuovali na 35 mm pásoch, ktorý bol nehorľavý, a preto najskôr chodili v papierových škatuliach. Neskôr to už boli pozinkované plechovky a potom obaly s plastovou stredovkou, ktoré už mali vlastnú rúčku na nosenie.

Kedy prišli do Strojára filmové festivaly alebo rôzne organizované podujatia?

- Bolo to v roku 1981, keď sa u nás objavil slovensko-americký film Jánošík od Jaroslava Siakeľa. V Martine sa v rámci tohto festivalu konala aj prehliadka krátkych čisto slovenských filmov.

SkryťVypnúť reklamu

Čo najmä sa zmenilo v kine po revolúcií v roku 1989?

- Dovtedy sme fungovali pod strojárňami a ROH, ktoré financovali celú prevádzku, opravy a fungovanie všetkých súborov od divadelných, folklórnych, tanečných, hudobných až po bábkové. Od roku 1992 sme sa zmenili na obchodnú spoločnosť a začali sa živiť sami. Po revolúcií sa odrazu uvoľnilo veľa vecí, vznikali nové spoločnosti, ktoré začali voziť filmy zo zahraničia. V 1993 sa filmové kluby rozdelili na české a slovenské. Filmový klub v Martine znovu ožil v roku 1997.

Bolo kino kedysi pre verejnosť lepším magnetom?

- Každé kino má svojich divákov, ktorí doňho chodia na obľúbené filmy. S tými stabilnými sme sa už poznali po mene a táto intimita sa už v multikinách vytráca. Priam rodinná atmosféra vládla u nás vo filmovom klube, kde sa premietali alternatívne filmy. Klub mal aj 200 členov, ktorí mali preukazy a s tým aj zvýhodnené vstupné. Po premietaní sa stretávali v bufete pri vínku a debatovali o tom, čo práve videli.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným MYregiony.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C5PRA na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Turiec

Komerčné články

  1. Ako zvládnuť krádež či stratu dokladov na dovolenke bez stresu
  2. Prvý realitný fond ťaží z oživenia trhu a nižších sadzieb
  3. Osem tipov, kam cestovať počas sviatku na konci augusta
  4. Ideálny čas na pohyb a dokonalú regeneráciu
  5. Hodnotenie profesionála: Maldivy si užijete i s nižším rozpočtom
  6. Operácia očí je riešením pre každú profesiu
  7. Bývanie v centre Bratislavy? Kúpa sa oplatí viac ako prenájom
  8. Majster cukrár radí: Tento dezert dodá každej letnej párty šťavu
  1. Prvý realitný fond ťaží z oživenia trhu a nižších sadzieb
  2. Vzducholoď aj koncert Kaliho? Takto Kaufland oslavuje narodeniny
  3. Ideálny čas na pohyb a dokonalú regeneráciu
  4. Osem tipov, kam cestovať počas sviatku na konci augusta
  5. Aplikácia Otvorené drevo potvrdzuje transparentnosť LESY SR
  6. Drevo pod kontrolou: Ako technológia RFID mení vývoz drevnej hmo
  7. Hodnotenie profesionála: Maldivy si užijete i s nižším rozpočtom
  8. Bývanie v centre Bratislavy? Kúpa sa oplatí viac ako prenájom
  1. Majster cukrár radí: Tento dezert dodá každej letnej párty šťavu 14 624
  2. Bývanie v centre Bratislavy? Kúpa sa oplatí viac ako prenájom 9 132
  3. Osem tipov, kam cestovať počas sviatku na konci augusta 6 664
  4. Hodnotenie profesionála: Maldivy si užijete i s nižším rozpočtom 5 106
  5. Operácia očí je riešením pre každú profesiu 3 485
  6. S tanečnicou Katarínou Jakeš na výlete v Košiciach 2 598
  7. Hodnotenie profesionála: Hotely na Zakynthose prekvapia detailmi 2 128
  8. Private equity fondy priťahujú čoraz viac slovenských investorov 1 704
  1. Pavel Macko: Prečo rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom nikam nevedú?
  2. Jakub Cipko: Zdradkyňa Giorgia Meloni!
  3. Iveta Bakitová: Arménsko - krajina, ktorá prišla o svoj národný symbol Ararat.
  4. Marián Kozák: Pracovno- vzdelávacia návšteva Francúzska
  5. Andrej Kučeravý: Ako stráviť nestráviteľné
  6. Miroslav Daniš: Naša „opozícia“ príliš dobre spí
  7. Miroslav Lisinovič: Z mojej papierovej dielne: prírastky medzi miniboxami v roku 2025 (2)
  8. Štefan Šturdzík: Svitá nová nádej pre ľudstvo na boj proti rakovine.
  1. Jaroslav Liptak: Kto stojí za 708 firmami? Robert Fico? Nie... hádajte znova. Kto je pani Ficová? 32 689
  2. Ivo Nesrovnal: Matúš, vďaka za pozvanie, ale pod toto sa nepodpíšem. Ad električka v Petržalke. 30 220
  3. Martin Sukupčák: Ako jeden primátor "urbanizuje" mesto L. Mikuláš 13 343
  4. Jozef Mačo: Nelegálne skládky odpadu pri osadách nemajú odstraňovať obce. Nie že nemajú, nesmú. 10 911
  5. Daniel Guľaš: Drony nad Moskvou: Úderný zásah do ruskej ekonomiky 7 373
  6. Otilia Horrocks: Kto je tu vlastne podozrivý? Matovičovci, ktorí zverejnia mená — alebo tí, čo mlčia? 6 304
  7. Juraj Kumičák: Atrapa 6 218
  8. Oskar Kaman: Parkovacia politika Magistrátu zlyháva. 5 588
  1. Pavel Macko: Prečo rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom nikam nevedú?
  2. Marcel Rebro: Slováci dokážu závidieť polosirote rehabilitačný tábor a beznohému protézu
  3. Marcel Rebro: Kaliňákove tanky, Pearl Harbor a slovenský ministerský časostroj
  4. Marcel Rebro: Verím, že dobijeme dobrým ľuďom baterky
  5. Roman Kebísek: Štúr na Slovanskom zjazde r. 1848: Prioritou Slovanov nie je záchrana Rakúska
  6. Post Bellum SK: Priatelia-Maďari, ktorí zohrali kľúčovú rolu počas Nežnej revolúcie
  7. Radko Mačuha: Peter Pellegrini je prezidentom vojny.
  8. Marcel Rebro: Za každým padlým hrdinom zostala stolička pri stole. A často aj dieťa, ktoré stratilo otca
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Z pôvodne nenápadnej križovatky ulíc Bottova a Chalupkova v centre Bratislavy sa stalo miesto, ktoré dnes definuje novú úroveň mestského bývania.


Žabokreky aj Košťany svoje pohárové súboje preložili.

Fomat generálku stihol, no duel musel byť prerušený.


Vodič nehodu neprežil.

U muža bola nariadená súdna pitva.


1
Deti si vyskúšali, aké je to byť kuchárom.

Deti boli na chvíľu v koži kuchárov.


Lenka Pšenková

Už ste čítali?