MARTIN. Martinskú ulicu v centre pod názvom „jednosmerka“ pozná v meste asi každý. Málokto ale vie, ako a prečo vlastne vznikla. Jej história siaha až do prvej polovice 19. storočia.
Všetko drevené ľahlo popolom
V roku 1843 postihol Turčiansky svätý Martin ničivý požiar. Domy a hospodárske

budovy boli nanešťastie drevené, a tak zhoreli do tla. Oheň úplne pohltil kostol, vežu, ako aj župný dom, hoci tieto budovy boli murované. Kameňom úrazu totiž bola strecha a krov zhotovené z dreva. Plamene sa vyhli domom, ktoré stáli mimo vtedajšieho Martina, ako napríklad budovám evanjelickej cirkvi - teda fare a evanjelickému kostolu na Husacom rínku (Dolumestí).
„Po tomto požiari sa mestskí páni rozhodli, že od námestia smerom na sever otvoria druhú ulicu, ktorá bude rovnobežná s hlavnou a medzi ne vystavajú prostredný blok domov. Tie už boli murované, väčšinou z nepálenej tehly a so strechami pokrytými slamou alebo šindľom,“ opisuje vznik jednosmerky známy zberateľ starých fotografií Igor Dobrovolný.
Ako ďalej hovorí, išlo výlučne o prízemné domčeky.
Prvým poschodovým domom „v jednosmerke“ bol Hotel Balko & Štarke postavený v roku 1893.