Platí ešte tvrdenie, že začiatkom roka je vo fitnes- centrách viac ľudí ako v iných mesiacoch?
– Áno, platí, cvičí viac ľudí a pomerne veľa je ich aj nových. Mnohí majú práve v tomto čase väčšiu motiváciu niečo so sebou urobiť. Majú výčitky voči svojmu telu a chcú sa popasovať s nadváhou. Ale počas zimy sa do posilňovní vracajú aj cvičenci, ktorí sú zvyknutí niečo robiť, no chladné či mrazivé počasie im bráni v športe vonku.
FOTO: Ako to vyzerá v Jasenskej doline Čítajte Aké očakávania majú začiatočníci?
– Mnohí by chceli schudnúť aj pätnásť kilogramov a najlepšie čo najrýchlejšie. Lebo ich čaká, napríklad, stužková alebo chcú lepšie vyzerať v plavkách. Tých dôvodov je viac. Lenže všetko potrebuje svoj čas a nič sa nedá urýchliť. My skôr kladieme dôraz na kvalitu. Nového cvičenca si najprv premeriame, odvážime, nastavíme mu jedálniček a tréningový plán, ktorý je šitý doslova na mieru.
Začiatok by sa asi nemal prepáliť, ako často treba na úvod cvičiť?
– Vo fitcentre odporúčame aspoň tri tréningy počas pracovného týždňa, cez víkend je vhodné ísť sa poprechádzať do prírody, ideálna je turistika. Určite nie je dobre extrémne sa preťažovať, aj na záťaž si treba zvyknúť a až potom ju pomaly zvyšovať. Iné je to s profesionálnymi športovcami, ktorí trénujú skoro každý deň a niekedy i dvojfázovo.
Akých chýb sa začiatočníci najviac dopúšťajú, čoho by sa mali vyvarovať?
– Najväčším problémom je zlé držanie tela, mnohí cvičenci nevedia správne dýchať a niekedy im starosti robí aj technicky správne zvládnuť cvičenie. Človek by mal mať vžité isté pohybové vzorce, aby zvládal bežný život, svoju prácu alebo napríklad premiestňovanie nábytku v izbe. Lebo je dôležité aj k takýmto veciam sa správne postaviť, zaujať nejakú pozíciu a využívať svaly, ktoré nebudú telo inak zaťažovať – chrbticu či kĺby. Aj tomuto sa venujeme.
Čomu sa treba na tréningoch venovať?
– Na úvod tréningu treba telo zahriať, pripraviť ho na záťaž, a to cez aeróbne cvičenie – beh, bicykel a podobne. Potom sa zameriavame na problémové partie, väčšinou u žien. No mávame i vysoko intervalové tréningy zamerané na celé telo. Nie je to klasické posilňovanie s veľkými váhami, skôr využívame prácu s vlastným telom v rôznych polohách – izometricko-stabilizačné cviky. Dôležitá je aj pestrosť cvičení, takmer každý tréning by mal byť iný, aby sa cvičenec vyhol stereotypu.
Nič nie je zadarmo. Sú ľudia, s ktorými pracujete, pripravení znášať námahu, nevzdajú to po čase?
– Stáva sa to. Ale väčšinou, keď už sa niekto dá na boj, tak vydrží. Pre mnohých je motiváciou už to, že ich na tréningu niekto čaká a cítia voči nemu zodpovednosť. Nie však každý má možnosť si dlhé mesiace platiť individuálneho trénera, a tak najväčšia skúška príde po tom, keď už človek začne cvičiť sám. Či dokáže skôr vstať a ísť cvičiť, alebo či si nájde čas na tréning aj po práci. Dôležitá je zmena myslenia, ak sa pohyb stane prirodzenou súčasťou života, nemám obavy, že by zo dňa na deň prestali. Pohyb je droga. Ak si naň zvykneme, nevydržíme doma sedieť a nič nerobiť.
Darí sa vašim cvičencom takto obrátiť myslenie?
– Ale áno. Mnohí mi hovoria, že si život bez pohybu a cvičenia nevedia predstaviť. Idú na hory, mnohí behávajú, ďalší sa venujú cyklistike, populárny je skialpinizmus. Pohybom sa zbavujú stresu, eliminujú starosti, prídu na iné myšlienky, radujú sa z neho. Naberú energiu a silnejší sa vracajú k plneniu povinností.
Najmä behanie mnohých chytilo...
– Áno, beh zažíva v posledných rokoch obrovský boom. My sme na jednej zo sociálnych sieti vytvorili stránku Beh Martinom. Ľudia si dohodnú čas a miesto, kedy si pôjdu zabehať. Mnohí sa na začiatku nepoznali, no beh im priniesol nové priateľstvá.
Jedna vec je pohyb a druhá stravovanie. Asi nie je jednoduché zmeniť svoje návyky...
– Je to veľmi individuálne. Podľa mňa sa veľa ľudí relatívne dobre stravuje, potrebujú iba usmerniť. Striktné zákazy a neustále váženie či počítanie ľudí od zdravšej stravy odradí. Dôležité je, naučiť sa pravidelne a kvalitne stravovať, aby telo dostalo také živiny, ktoré potrebuje.
Rozmeňme to na drobné, ako treba jesť počas dňa?
– Prvú chybu robíme už ráno, keď ledva stihneme vypiť kávu a vôbec nič nezjeme. Organizmus treba ráno naštartovať. Raňajky sú dôležité a nemali by sa vynechávať. Dobré je, keď jeme aj päťkrát za deň. Do jedálnička treba zaradiť veľa zeleniny, kvalitné mäso, ryby. Obed by mal byť klasický. No nemôžeme každý deň jesť vyprážané. Nezabúdajme na olovrant a ľahkú večeru. Dobré je vyhýbať sa pečivu, múčnym jedlám. Vždy to nejde, ale vtedy by bolo treba uprednostniť výrobky zo špaldovej múky. A chlebík si pokojne môžeme natrieť kvalitnou nátierkou alebo obyčajným maslom.
Aj menšie mestá podporujú šport, investíciami do ihrísk a dotáciami Čítajte Venuje sa viac ľudí zdravšiemu životnému štýlu? Ak to porovnáme s minulosťou...
– Nepochybne áno. Doba je iná, otvorenejšia, ľahšie sa dostávame k informáciám, ľudia sa združujú, radia si navzájom, pomáhajú si. Mnohí si už dokážu povedať dosť, nechcú žiť iba v strese a pod neustálym tlakom a začnú sa aj sebe viac venovať. Vidieť to aj na tom, ako sa v posledných rokoch rozvinuli individuálne športy.
Ako je to s deťmi? Zdá sa, že pohyb im už nie tak vlastný, ako to bolo kedysi.
– Žiaľ, veľa detí sa hýbe menej a nemálo z nich už má aj nadváhu. Hodiny telesnej výchovy sa už nepovažujú za naj-obľúbenejšie, hrdinami sú niekedy tí, ktorí si nájdu hocijakú výhovorku, len aby nemuseli cvičiť.
Čo treba zmeniť?
– Možno by stačilo ukázať, že život nie je len o mobiloch a počítačoch a že sa dá deň stráviť aj oveľa zmysluplnejšie. Niekedy treba nakopnúť dobrým príkladom. Avšak šport potrebuje aj podmienky, kvalitné športoviská i trénerov. Na sídliská treba vrátiť ihriská, organizovať na nich rôzne hry a súťaže. Deti treba nadchnúť, zaujať i zabaviť. Potrebujú aj vzory. V Šatanovej ére chceli hrať všetci hokej, v Saganovej obrovský reštart zaznamenala cyklistika, mnohé deti sa hrajú na Hamšíka a takto by sa dalo pokračovať. Šport v našej spoločnosti by nemal byť na okraji, lebo ak na ňom ostane, tak sa to výrazne podpíše na našom zhoršenom zdravotnom stave.
