Rovnako vytiahneme peňaženku pri stánku s novinami a časopismi a ak máme radi čítanie ku káve, zaplatíme. Pečivo niekto napiekol, doviezol, vyložil na predaj, predtým pestoval obilie, žal, mlel múku... Správy v novinách tiež niekto napísal, získal predtým informácie, telefonoval, používal počítač, zaplatil papier, internet, distribúciu i stánkara, ktorý predáva.
Máločo je dnes bez ceny. Za tovar platíme, lebo má svoju hodnotu. Tovarom je aj informácia, správa, blog, komentár, ktoré vydavateľské spoločnosti umiestňujú na svoje webové stránky. Ich spravovanie niečo stojí, ich obnova či jednoduché sprístupňovanie čitateľom tiež. Je to práca, ktorá má svoju hodnotu, rovnako ako má svoju hodnotu informácia pre čitateľa. Ak by ju z rôznych dôvodov nepotreboval, nebude ju vyhľadávať. Ak ju vyhľadá, zrejme je pre neho užitočná. Potrebuje ju možno ako tie rožky na raňajky...
Zvykli sme si, že na internete je „všetko“ zadarmo. Nie je. Už dávno nie. Rozhodnutie zamykať obsah niektorých článkov na našej webovej stránke myturiec.sk a ponúkať ich za patričnú úhradu, má svoj racionálny dôvod. Vysvetlili sme ho vyššie a predpokladáme, že rozumní ľudia ho pochopia. Tí, ktorí nám v komentároch odkazujú, že tomuto kroku nerozumejú, možno pracujú vo svojej robote zadarmo...
Predplatné elektronického obsahu nášho týždenníka MY Turčianske noviny, mimochodom oproti printu obohateného o niektoré aktuality, nie je ťažké získať. Niekoľkými klikmi sa návštevník stránky pri zamknutom článku dostane k výberu jedného z troch možností časovo ohraničeného predplatného a k formuláru, ktorý vyplní. Keď zaplatí príslušnú sumu, dostane sa tak nielen k obsahu nášho týždenníka. Jedno digitálne predplatné je spoločné pre prístup k všetkým regionálnym podstránkam SME.sk, vrátane obsahu sme.sk, videí a všetkého ostatného, čo vydavateľstvo Petit Press ponúka v elektronických vydaniach.
Vážime si seba i vlastnú prácu. Zamykanie digitálneho obsahu nie je prechodným javom. Je praxou väčšiny printových médií na Slovensku. My sme sa k nim iba pridali.
