Martinskí inscenátori vsadili na hravosť, vtip a originálny jazyk hry. Práve o práci s textom sme sa rozprávali s jedným z dramaturgov inscenácie Mirom Dachom.
Ako ste reagovali, keď ste sa dozvedeli, že SKD ide robiť Kyrmezerovu Komediu českú o bohatci a Lazarovi? Môže divákom 21. storočia niečo povedať hra z roku 1566?
- Reagoval som ambivalentne. Na jednej strane ma potešil záujem režiséra Lukáša Brutovského o (takmer) domácu klasiku, okolo ktorej spolu krúžime už dlhšie, zároveň som však mal isté pochybnosti, či a ako sa podarí javiskovo oživiť viac ako 450 rokov starý text. Navyše túto Kyrmezerovu hru v divadelných kruhoch sprevádza povesť legendárnej a veľmi úspešnej inscenácie dvojice tvorcov Milan Sládek a Eduard Žlábek, ktorí ju realizovali na pôde Vysokej školy múzických umení v Bratislave v roku 1964. Či môže niečo povedať súčasným divákom? Môže. Asi nič nové ani zásadné, ale minimálne môžu diváci skonštatovať, že ľudstvo sa ani po stáročiach, a ak berieme do úvahy pôvodný biblický príbeh, ani po tisícročiach, nezmenilo. Čo môže byť upokojujúce i znepokojujúce zároveň.
Čím je pre vás ako dramaturga zaujímavý samotný autor, Pavel Kyrmezer? Aký bol jeho životný príbeh?
- Ako autor je zaujímavý tým, že bol v danom čase ojedinelý a niektorými prvkami, ktoré vkladal do svojich hier, asi aj originálny. Pravdepodobne bol i zaujímavou osobnosťou. O jeho živote nevieme veľa, ale ako o ňom povedal Jan Amos Komenský: „byl člověk učený, ale nepříkladného života a přenepokojná hlava.“