Pondelok, 14. október, 2019 | Meniny má Boris

Vlasta Kunovská: Každý má právo na šťastie a všetko, čo k tomu potrebujete je skryté len vo vás

Opýtajme sa Vlasty, ona to určite bude vedieť! – tak takáto odpoveď v redakcii vždy nasledovala hneď potom, keď sme pátrali po niečom z turčianskej kultúry a nevedeli sme si spomenúť, kde to hľadať. Osobitne to platilo o divadle.

Vlasta KunovskáVlasta Kunovská(Zdroj: Archív MY)

No posledný polrok, rok už Vlasta Kunovská (1. 9. 1946 – 10. 2. 2019) prestala tak často dvíhať telefón. Prestala nám posielať optimistické videá, ktoré nás mali správne naladiť a prestali sme ju vídať na fotografiách, ktoré nám posielali spolupracovníci z rôznych súťaží, kde zvykla sedieť v porotách. Vedeli sme, že bojuje. Že potrebuje všetky sily, aby zvládla chorobu, ktorá vždy vystavuje nesplatiteľný účet.

Jej ho vystavila veľmi skoro. Bude nám chýbať jej optimizmus, jej ostrý jazyk, ktorým vedela pomenovať veci okolo nás, bude nám chýbať jej prístup k témam, ktoré jasne a jednoznačne komentovala. Vedela čítať medzi riadkami, medzi charaktermi, vedela dať bodku tam, kde mnohí neočakávali koniec.

Preto nás, v redakcii MY Turčianske noviny, lebo s nami spolupracovala hádam odjakživa, veľmi zaskočila bodka, ktorú musíme dať za jej životom. Ešte sme to nechceli. Ešte to nevnímame ako niečo definitívne. Lebo Vlasta nás svojím životom a svojimi postojmi bude dlho držať vo vedomí, že človek neodchádza vtedy, keď zomrie, ale vtedy, keď sa pominú všetci, ktorí si ho pamätajú, a prachom zapadne dielo, ktoré vytvorili.

S osvetou v srdci, s dušou pre ochotníkov...

Sedem aktívnych a zmysluplných „osvetárskych“ rokov ovplyvnilo moju profesionálnu cestu životom. Naozaj plnohodnotné, krásne a šťastné obdobie svojho pracovného zaradenia som prežila na osvetovom stredisku v Martine. V mojich spomienkach dodnes rezonuje onen čas venovaný miestnej kultúre v turčianskom regióne nezabudnuteľne živo,“ vyznala sa nedávno pri oslave 65 rokov osvety v Turci.

Vážila si ľudí, ktorí robia túto náročnú obohacujúcu a záslužnú prácu. „V dedinkách horného i dolného Turca to boli každodenné či skôr večerné kontakty a človečinou posvätené stretnutia s obetavými osvetármi. Počnúc Dubovým cez Kláštor, Blatnicu, Belú, Žabokreky, Bystričku, Dražkovce, Lipovec po Turany na druhom konci regiónu sa spolu s ďalšími nemenovanými obcami z môjho pohľadu vinie územie pozitívnej energie, prameniace z tvorivosti a mnou vnímané predovšetkým cez objavné divadlo z ochoty,“ hodnotila to, čo bolo zmyslom jej práce i dlho potom, čo opustila osvetársky „flek“.

Slová uznania adresovala folkloristom, výtvarníkom, čipkárkam, tanečníkom, ktorí sa najmä v jej druhom „riaditeľskom“ fungovaní na osvete začali plnokrvne prejavovať. Pre každého mala motivujúce a povzbudzujúce slovo. A rovnako to bolo aj počas rokov, keď na osvete robila metodičku a neskôr po „nežnej“ na poste riaditeľky TOS pod intendantúrou v ostrých potýčkach s intendantom. Takmer štyri desaťročia žila v Turci s osvetou, ktorá nikdy nemala na ružiach ustlané, ale vždy ju robili ľudia so srdcom na tom správnom mieste.

A také mala aj ona. I Magda Vašková, v ktorej videla svoj vzor prístupu k ľuďom i k práci.

Ťažko na teba spomínať v minulom čase

Týmito slovami začína spomínanie Milan Straka, ktorý bol dlhé roky spojený s časopisom Slovensko vydávaným Maticou slovenskou.

„Aj keď sme vedeli, že neúprosné signály zdravia predznamenávali tvoj odchod, nedalo sa naň pripraviť. Spomíname na Tvoju energickú povahu, ktorá sa nikdy nedala zastrašiť, keď si zaznamenala nejaké klamstvo, neprávosť, alebo priam nespravodlivosť. Napríklad takú, ktorá svojho času, rozličným spôsobom - pod vplyvom vtedajších matičných "mocipánov" poškodzovala, či priamo ohrozovala budúcnosť a existenciu periodika, v ktorom sme v tom čase spolu pôsobili. V mesačníku Slovensko, určenom najmä krajanom žijúcim v 42 krajinách sveta, sme spolu strávili takmer desaťročie.

Naša spoločná práca mala veľký akčný rádius. Nielen geografický, či doslova celosvetový, pretože ho doručovali všade, kde žijú naši slovenskí krajania, ale aj ten obsahový.

Naše cesty sa neskôr ešte veľmi často stretávali na kultúrnych - divadelných, filmových a koncertných podujatiach, ako aj pri spoločenských "debatných" posedeniach. Vždy sme si mali čo povedať... Posledný raz, začiatkom decembra, na martinskom koncerte známeho českého speváka. Veril som vtedy, že to určite nie je naposledy. Tak isto, ako po našom krátkom januárovom telefonáte.

Žiaľ, Vlastička ostáva nám len rozlúčka a spomienky...“

Zas ďalšia odišla! Zas stenkli naše rady...

„Ktosi múdry raz povedal, že „najväčšmi znejú tichá. Vedia udierať silou duše, nástojčivo tlačia na najcitlivejšie miesta a dávajú zabudnúť na svetský kolotoč. Najviac však znie ticho, ktoré je spôsobené neprítomnosťou človeka. O to viac, ak je to neprítomnosť, ktorá je nezvratná,“ píše za všetkých turčianskych ochotníkov Anna Badínová, ktorá bola roky dušou Turčianskych divadelných dní v Belej-Duliciach.

„Toto ticho znie i teraz, keď správa o zavŕšení ľudského príbehu Vlasty Kunovskej zasiahla nielen najbližších príbuzných, ale aj veľmi širokú kultúrnu verejnosť mesta Martin a hlavne rodinu turčianskych divadelných ochotníkov.Preto sú na mieste slová Alberta Schweitzera: „Je dobré byť človekom pre všetkých ľudí, ktorí potrebujú človeka.“

A práve takéhoto človeka našli turčianski ochotníci v osobe Vlasty Kunovskej, ktorá prežila aktívny, tvorivý a nesmierne bohatý občiansky, spoločenský a kultúrny život. Vstúpila najmä do života všetkých tých, ktorých ľudia často označujú slovom komedianti. Jednoducho do života hercov – ochotníkov, ktorí do ochotníckeho divadla , aj vďaka nej, vložili kus dlhej cesty, kus života a srdca, množstvo spoločne prežitých okamihov, ale aj veľký diel úžasného pocitu užitočnosti, dobra, priateľstva a spolupatričnosti.

Mala dar, vďaka ktorému vedela svoje city, myšlienky premeniť na slová a vyjadriť to, čo ju urobí pre nás stále prítomnou. Sú to plody jej práce, ktoré zanechala pre nás, aby sme ich vnímali, chápali a poznali, že dala do nich svoje srdce. A tak zostane navždy medzi nami.

A z jej nesplnených snov a túžob zostal tu pre nás všetkých odkaz, v ktorom sa zrkadlí posledné obdobie jej životného príbehu:

„Nepremárnite ani jeden deň svojho života, lebo stratíte to, čo už nikdy nezískate späť. Buďte vďační za každé nové ráno a vážte si každý deň. Žite naplno, prekonávajte prekážky a nevzdávajte sa. Veď nijakým sklamaním, nech je akékoľvek veľké, sa život nekončí. A teda ani nádej. Veď zmyslom života je nachádzať pravé šťastie a je úplne jedno, akú bude mať podobu. Nič pravé nezískate bez námahy a niekedy aj bolesti. Žiť nezmenená len sa tešiť, veseliť a usmievať. Žiť znamená snažiť sa, pracovať a vyhrať. Každý má právo na svoje šťastie a všetko, čo k tomu potrebujete je skryté len vo vás. A ešte nezabúdajte počúvať - počúvať: prírodu a jej reč, človeka a jeho slová!“

Eva Kalnická: Vedela sa vložiť do toho, čo bolo zmysluplné

„S Vlastičkou som sa spoznala pred štyridsiatimi rokmi, keď po promócii na Filozofickej fakulte v Prešove nastúpila na Okresné osvetové stredisko v Martine. Nepoznám vo svojom okolí iného človeka, s takým interestom o všetko dianie okolo seba,“ uvádza v spomienkach na Vlastu jej dlhoročná priateľka Eva Kalnická.

„A s takým širokým kultúrnym záujmom: od profesionálneho cez amatérske divadlo, hudbu rôznych žánrov, folklór, umelecké slovo, výtvarné umenie, tanec... Takmer do posledku života patrila k pravidelným a vytrvalým dlhoročným návštevníkom ochotníckych divadelných premiér vTurci, profesionálneho divadla, folklórnych podujatí, výstav, súťaží v umeleckom prednese. Milovala filmový klub, absolvovala hudobné podujatia rôznych žánrov,“ pokračuje.

Vedela sa vložiť do práce, o ktorej zmysluplnosti bola presvedčená. Od roku 2002 nepretržite aktívne pracovala so združením amatérskych dospelých recitátorov Kruh 3P (priateľov poézia a prózy) pri Literárnom múzeu SNK.

„Ako spoluscenáristka a spolurežisérka sa podieľala pri realizácii 24 premiérových programov, ktorých najdôležitejšou fázou bola príprava scenárov. Pri svojom temperamente bola ochotná sedieť aj 4-5 hodín (zvyčajne to trvalo do polnoci), trpezlivo počúvať čítanie prvoplánovo vybratých literárnych ukážok, selektovať ich a dávať scenáru komplexnú podobu. Vždy jej záležalo na výslednom tvare,“ spomína E. Kalnická.

Vraj, keď bolo treba, vedela aj brisknejšie zareagovať, vyžadovať presvedčivý výkon. „Bola priama, ale aj vnímavá, empatická, kamarátska, rozdávajúca humor a dobrú náladu. Tak ako v živote, aj na skúškach. Aj keď nastali zdravotné problémy, nedokázala sa s týmto kolektívom rozlúčiť a naďalej až do roku 2017 s nadšením pokračovala na príprave nových literárno-hudobných podujatí,“ potvrdzuje vo svojich spomienkach.

A dodáva: „Bola kamarátkou, ktorej sa dalo so všetkým zdôveriť, mala dušu otvorenú dokorán pre tých, ktorí potrebovali jej pomoc, radu, povzbudenie. Patrím k ním aj ja. Mnohonásobná vďaka za to, Vlastička. Bolí to, keď nám smrť vezme možnosť stretávať sa s múdrym a vzácnym človekom. Prajem Ti večný pokoj, Vlastička,“ uzatvára E. Kalnická.

Cena Milana Hodžu, alebo aréna kritického myslenia

„Ako rozhľadená novinárka s kritickými ale dobromyseľnými poznámkami trvalo podporovala literárne úsilia mladých publicistov,“ uvádza Jozef Beňovský, ktorý dlhé roky patrí aj medzi organizátorov Hodžových dní. Vlasta Kunovská mu pomáhala profilovať literárnu súťaž Hodžova esej, pri ktorej zrode spoločne stáli. Ako konzultanti a stabilní porotcovia.

„Vedeli sme obaja, že odkaz Milana Hodžu, často v nedávnych slovenských dejinách zámerne zamlčiavaný, si zasluhuje nové prieniky. Celoslovenská súťaž pod patronáciou Bilingválneho gymnázia M. Hodžu v Sučanoch a Politologického ústavu SAV v Bratislave sa aj jej zásluhou stala významnou literárnou arénou nového kritického myslenia mladých študentov na Slovensku,“ potvrdzuje J. Beňovský.

A potom dodáva dôležité: „Som presvedčený, že čestná Cena Milana Hodžu za rozvíjanie demokratických duchovných hodnôt a formovanie vlastenectva mladej generácie ako aj za dlhodobú tvorivú spoluprácu pri organizovaní literárnej súťaže Hodžova esej, ktorú Vlaste Kunovskej udelil na návrh organizačného výboru Hodžových dní v júni uplynulého roka predseda vlády SR Peter Pellegrini, jej oprávnene náleží,“ uzavrel.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky
  2. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov?
  3. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant
  4. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci
  5. Rýchlejšie doma. Už čoskoro.
  6. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  7. Volkswagen Passat: pár detailov, veľký výsledok
  8. „Vytvoriť miesto, ktoré si ľudia zamilujú, je vždy radosť“
  9. Život je len jeden: Máte ten svoj poistený správne?
  10. Luxusný hybrid za 22 900 eur. Nadpriemerný už v základnej výbave
  1. Rýchlejšie doma. Už čoskoro.
  2. V Žiari nad Hronom a okolí budete môcť využívať rýchly internet
  3. Zvolen a jeho okolie bude mať k dispozícii nový optický internet
  4. V Turčianskej kotline sa zavádza najmodernejšia optická sieť
  5. Preradiť na vyššiu rýchlosť budete môcť už aj v okolí Topoľčian
  6. Na Myjave sa zavádza najrýchlejší internet na trhu
  7. Kotrčiná Lúčka a Rajec sa budú môcť tešiť z nového internetu
  8. Na Považí budete môcť surfovať po internete 2-krát rýchlejšie
  9. Novodobá optická sieť zavíta aj do obcí v okolí Banskej Bystrice
  10. Slováci jedia vajcia pomerne často, najradšej v praženici
  1. Vyrába koláče pre celiatikov. Najobľúbenejšie zákusky prekvapia 23 078
  2. Luxusný hybrid za 22 900 eur. Nadpriemerný už v základnej výbave 21 837
  3. Čo všetko dnes majú deti v mobiloch? Boli by ste prekvapení 15 098
  4. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 10 847
  5. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov? 10 056
  6. Netradičná dovolenka? Plavba Stredomorím aj s letenkami v cene 7 407
  7. Kedy patrí dieťaťu do rúk mobil? Základom je, aby mu neublížil 7 282
  8. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci 7 248
  9. Na hrúbke záleží. Aj dva centimetre rozhodujú 7 043
  10. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky 6 769

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

I. TRIEDA: Dražkovce aj Košťany už tiež prehrali + FOTO

O svoju sezónnu neporaziteľnosť prišli v tomto kole Dražkovce aj Košťany. Slovany konečne strelili gól na domácom ihrisku.

Slovenské Pravno si z Necpál odviezlo všetky body.

Defenzíva Námestova dostala lekciu + FOTO

Martinčania sa na zápas proti Námestovu, ktoré doteraz inkasovalo vonku len tri góly, dobre pripravili a nepríjemného súpera po ďalšom kvalitnom výkone vysoko zdolali.

Tibor Ďungel pomohol mužstvu dvomi gólmi.

FOTO: Nádherná nedeľa v Múzeu slovenskej dediny v Martine

Podujatie Keď sa zima opýta prilákalo do Jahodníckych hájov množstvo ľudí. Opekali sa jablká, piekli osušky, rezala sa a tlačila kapusta. Napečené boli kapustníky, jedol sa chlieb s masťou. Žienky zo šípok, lístia, gaštanov, ale aj tekvice robili nádherné dekorácie. Vyhrávala muzika, spievalo sa.

Podhradská muzika.

Dubovské spievanky zblížili všetky generácie

V Dubovom sa už po tretíkrát konalo podujatie Dubovské Spievanky. Celým kultúrnym domom sa počas dňa niesol spev, hudba a vrava ľudí, pre ktorých sa folklór stal neoddeliteľnou časťou života.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

AKTUALIZOVANÉ

FK Pohronie sa otriasa. V klube končia obaja tréneri

Pohronie má problémy nielen s výsledkami.

Je isté, že práca na nočné zmeny škodí zdraviu, tvrdí psychiater

Kým v Európskej únii pracuje na nočné zmeny v priemere len šesť percent ľudí, na Slovensku pracuje aj v noci takmer trikrát viac ľudí.

Poznáme víťaza súťaže O najkrajšiu tortu Slovenska (+FOTO)

Desiaty ročník súťaže cukrárov sa uskutočnil v Púchove. Pozrite s i najkrajšie torty vo fotoreportáži.

Dedina sa bavila. Podávali tri druhy guľášu

Bývalá hutnícka dedina má za sebou XII. ročník Dňa obce.

Vybrali SME

Už ste čítali?