Utorok, 23. apríl, 2019 | Meniny má Vojtech

Vlasta Kunovská: Každý má právo na šťastie a všetko, čo k tomu potrebujete je skryté len vo vás

Opýtajme sa Vlasty, ona to určite bude vedieť! – tak takáto odpoveď v redakcii vždy nasledovala hneď potom, keď sme pátrali po niečom z turčianskej kultúry a nevedeli sme si spomenúť, kde to hľadať. Osobitne to platilo o divadle.

Vlasta KunovskáVlasta Kunovská(Zdroj: Archív MY)

No posledný polrok, rok už Vlasta Kunovská (1. 9. 1946 – 10. 2. 2019) prestala tak často dvíhať telefón. Prestala nám posielať optimistické videá, ktoré nás mali správne naladiť a prestali sme ju vídať na fotografiách, ktoré nám posielali spolupracovníci z rôznych súťaží, kde zvykla sedieť v porotách. Vedeli sme, že bojuje. Že potrebuje všetky sily, aby zvládla chorobu, ktorá vždy vystavuje nesplatiteľný účet.

Jej ho vystavila veľmi skoro. Bude nám chýbať jej optimizmus, jej ostrý jazyk, ktorým vedela pomenovať veci okolo nás, bude nám chýbať jej prístup k témam, ktoré jasne a jednoznačne komentovala. Vedela čítať medzi riadkami, medzi charaktermi, vedela dať bodku tam, kde mnohí neočakávali koniec.

Preto nás, v redakcii MY Turčianske noviny, lebo s nami spolupracovala hádam odjakživa, veľmi zaskočila bodka, ktorú musíme dať za jej životom. Ešte sme to nechceli. Ešte to nevnímame ako niečo definitívne. Lebo Vlasta nás svojím životom a svojimi postojmi bude dlho držať vo vedomí, že človek neodchádza vtedy, keď zomrie, ale vtedy, keď sa pominú všetci, ktorí si ho pamätajú, a prachom zapadne dielo, ktoré vytvorili.

S osvetou v srdci, s dušou pre ochotníkov...

Sedem aktívnych a zmysluplných „osvetárskych“ rokov ovplyvnilo moju profesionálnu cestu životom. Naozaj plnohodnotné, krásne a šťastné obdobie svojho pracovného zaradenia som prežila na osvetovom stredisku v Martine. V mojich spomienkach dodnes rezonuje onen čas venovaný miestnej kultúre v turčianskom regióne nezabudnuteľne živo,“ vyznala sa nedávno pri oslave 65 rokov osvety v Turci.

Vážila si ľudí, ktorí robia túto náročnú obohacujúcu a záslužnú prácu. „V dedinkách horného i dolného Turca to boli každodenné či skôr večerné kontakty a človečinou posvätené stretnutia s obetavými osvetármi. Počnúc Dubovým cez Kláštor, Blatnicu, Belú, Žabokreky, Bystričku, Dražkovce, Lipovec po Turany na druhom konci regiónu sa spolu s ďalšími nemenovanými obcami z môjho pohľadu vinie územie pozitívnej energie, prameniace z tvorivosti a mnou vnímané predovšetkým cez objavné divadlo z ochoty,“ hodnotila to, čo bolo zmyslom jej práce i dlho potom, čo opustila osvetársky „flek“.

Slová uznania adresovala folkloristom, výtvarníkom, čipkárkam, tanečníkom, ktorí sa najmä v jej druhom „riaditeľskom“ fungovaní na osvete začali plnokrvne prejavovať. Pre každého mala motivujúce a povzbudzujúce slovo. A rovnako to bolo aj počas rokov, keď na osvete robila metodičku a neskôr po „nežnej“ na poste riaditeľky TOS pod intendantúrou v ostrých potýčkach s intendantom. Takmer štyri desaťročia žila v Turci s osvetou, ktorá nikdy nemala na ružiach ustlané, ale vždy ju robili ľudia so srdcom na tom správnom mieste.

A také mala aj ona. I Magda Vašková, v ktorej videla svoj vzor prístupu k ľuďom i k práci.

Ťažko na teba spomínať v minulom čase

Týmito slovami začína spomínanie Milan Straka, ktorý bol dlhé roky spojený s časopisom Slovensko vydávaným Maticou slovenskou.

„Aj keď sme vedeli, že neúprosné signály zdravia predznamenávali tvoj odchod, nedalo sa naň pripraviť. Spomíname na Tvoju energickú povahu, ktorá sa nikdy nedala zastrašiť, keď si zaznamenala nejaké klamstvo, neprávosť, alebo priam nespravodlivosť. Napríklad takú, ktorá svojho času, rozličným spôsobom - pod vplyvom vtedajších matičných "mocipánov" poškodzovala, či priamo ohrozovala budúcnosť a existenciu periodika, v ktorom sme v tom čase spolu pôsobili. V mesačníku Slovensko, určenom najmä krajanom žijúcim v 42 krajinách sveta, sme spolu strávili takmer desaťročie.

Naša spoločná práca mala veľký akčný rádius. Nielen geografický, či doslova celosvetový, pretože ho doručovali všade, kde žijú naši slovenskí krajania, ale aj ten obsahový.

Naše cesty sa neskôr ešte veľmi často stretávali na kultúrnych - divadelných, filmových a koncertných podujatiach, ako aj pri spoločenských "debatných" posedeniach. Vždy sme si mali čo povedať... Posledný raz, začiatkom decembra, na martinskom koncerte známeho českého speváka. Veril som vtedy, že to určite nie je naposledy. Tak isto, ako po našom krátkom januárovom telefonáte.

Žiaľ, Vlastička ostáva nám len rozlúčka a spomienky...“

Zas ďalšia odišla! Zas stenkli naše rady...

„Ktosi múdry raz povedal, že „najväčšmi znejú tichá. Vedia udierať silou duše, nástojčivo tlačia na najcitlivejšie miesta a dávajú zabudnúť na svetský kolotoč. Najviac však znie ticho, ktoré je spôsobené neprítomnosťou človeka. O to viac, ak je to neprítomnosť, ktorá je nezvratná,“ píše za všetkých turčianskych ochotníkov Anna Badínová, ktorá bola roky dušou Turčianskych divadelných dní v Belej-Duliciach.

„Toto ticho znie i teraz, keď správa o zavŕšení ľudského príbehu Vlasty Kunovskej zasiahla nielen najbližších príbuzných, ale aj veľmi širokú kultúrnu verejnosť mesta Martin a hlavne rodinu turčianskych divadelných ochotníkov.Preto sú na mieste slová Alberta Schweitzera: „Je dobré byť človekom pre všetkých ľudí, ktorí potrebujú človeka.“

A práve takéhoto človeka našli turčianski ochotníci v osobe Vlasty Kunovskej, ktorá prežila aktívny, tvorivý a nesmierne bohatý občiansky, spoločenský a kultúrny život. Vstúpila najmä do života všetkých tých, ktorých ľudia často označujú slovom komedianti. Jednoducho do života hercov – ochotníkov, ktorí do ochotníckeho divadla , aj vďaka nej, vložili kus dlhej cesty, kus života a srdca, množstvo spoločne prežitých okamihov, ale aj veľký diel úžasného pocitu užitočnosti, dobra, priateľstva a spolupatričnosti.

Mala dar, vďaka ktorému vedela svoje city, myšlienky premeniť na slová a vyjadriť to, čo ju urobí pre nás stále prítomnou. Sú to plody jej práce, ktoré zanechala pre nás, aby sme ich vnímali, chápali a poznali, že dala do nich svoje srdce. A tak zostane navždy medzi nami.

A z jej nesplnených snov a túžob zostal tu pre nás všetkých odkaz, v ktorom sa zrkadlí posledné obdobie jej životného príbehu:

„Nepremárnite ani jeden deň svojho života, lebo stratíte to, čo už nikdy nezískate späť. Buďte vďační za každé nové ráno a vážte si každý deň. Žite naplno, prekonávajte prekážky a nevzdávajte sa. Veď nijakým sklamaním, nech je akékoľvek veľké, sa život nekončí. A teda ani nádej. Veď zmyslom života je nachádzať pravé šťastie a je úplne jedno, akú bude mať podobu. Nič pravé nezískate bez námahy a niekedy aj bolesti. Žiť nezmenená len sa tešiť, veseliť a usmievať. Žiť znamená snažiť sa, pracovať a vyhrať. Každý má právo na svoje šťastie a všetko, čo k tomu potrebujete je skryté len vo vás. A ešte nezabúdajte počúvať - počúvať: prírodu a jej reč, človeka a jeho slová!“

Eva Kalnická: Vedela sa vložiť do toho, čo bolo zmysluplné

„S Vlastičkou som sa spoznala pred štyridsiatimi rokmi, keď po promócii na Filozofickej fakulte v Prešove nastúpila na Okresné osvetové stredisko v Martine. Nepoznám vo svojom okolí iného človeka, s takým interestom o všetko dianie okolo seba,“ uvádza v spomienkach na Vlastu jej dlhoročná priateľka Eva Kalnická.

„A s takým širokým kultúrnym záujmom: od profesionálneho cez amatérske divadlo, hudbu rôznych žánrov, folklór, umelecké slovo, výtvarné umenie, tanec... Takmer do posledku života patrila k pravidelným a vytrvalým dlhoročným návštevníkom ochotníckych divadelných premiér vTurci, profesionálneho divadla, folklórnych podujatí, výstav, súťaží v umeleckom prednese. Milovala filmový klub, absolvovala hudobné podujatia rôznych žánrov,“ pokračuje.

Vedela sa vložiť do práce, o ktorej zmysluplnosti bola presvedčená. Od roku 2002 nepretržite aktívne pracovala so združením amatérskych dospelých recitátorov Kruh 3P (priateľov poézia a prózy) pri Literárnom múzeu SNK.

„Ako spoluscenáristka a spolurežisérka sa podieľala pri realizácii 24 premiérových programov, ktorých najdôležitejšou fázou bola príprava scenárov. Pri svojom temperamente bola ochotná sedieť aj 4-5 hodín (zvyčajne to trvalo do polnoci), trpezlivo počúvať čítanie prvoplánovo vybratých literárnych ukážok, selektovať ich a dávať scenáru komplexnú podobu. Vždy jej záležalo na výslednom tvare,“ spomína E. Kalnická.

Vraj, keď bolo treba, vedela aj brisknejšie zareagovať, vyžadovať presvedčivý výkon. „Bola priama, ale aj vnímavá, empatická, kamarátska, rozdávajúca humor a dobrú náladu. Tak ako v živote, aj na skúškach. Aj keď nastali zdravotné problémy, nedokázala sa s týmto kolektívom rozlúčiť a naďalej až do roku 2017 s nadšením pokračovala na príprave nových literárno-hudobných podujatí,“ potvrdzuje vo svojich spomienkach.

A dodáva: „Bola kamarátkou, ktorej sa dalo so všetkým zdôveriť, mala dušu otvorenú dokorán pre tých, ktorí potrebovali jej pomoc, radu, povzbudenie. Patrím k ním aj ja. Mnohonásobná vďaka za to, Vlastička. Bolí to, keď nám smrť vezme možnosť stretávať sa s múdrym a vzácnym človekom. Prajem Ti večný pokoj, Vlastička,“ uzatvára E. Kalnická.

Cena Milana Hodžu, alebo aréna kritického myslenia

„Ako rozhľadená novinárka s kritickými ale dobromyseľnými poznámkami trvalo podporovala literárne úsilia mladých publicistov,“ uvádza Jozef Beňovský, ktorý dlhé roky patrí aj medzi organizátorov Hodžových dní. Vlasta Kunovská mu pomáhala profilovať literárnu súťaž Hodžova esej, pri ktorej zrode spoločne stáli. Ako konzultanti a stabilní porotcovia.

„Vedeli sme obaja, že odkaz Milana Hodžu, často v nedávnych slovenských dejinách zámerne zamlčiavaný, si zasluhuje nové prieniky. Celoslovenská súťaž pod patronáciou Bilingválneho gymnázia M. Hodžu v Sučanoch a Politologického ústavu SAV v Bratislave sa aj jej zásluhou stala významnou literárnou arénou nového kritického myslenia mladých študentov na Slovensku,“ potvrdzuje J. Beňovský.

A potom dodáva dôležité: „Som presvedčený, že čestná Cena Milana Hodžu za rozvíjanie demokratických duchovných hodnôt a formovanie vlastenectva mladej generácie ako aj za dlhodobú tvorivú spoluprácu pri organizovaní literárnej súťaže Hodžova esej, ktorú Vlaste Kunovskej udelil na návrh organizačného výboru Hodžových dní v júni uplynulého roka predseda vlády SR Peter Pellegrini, jej oprávnene náleží,“ uzavrel.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Až vďaka chorobe objavila svoj talent
  2. Tohtoročný Autosalon? Najväčšie SUV na svete aj lietajúce auto
  3. Tip na japonskú klimatizáciu s výhodnejšou elektrinou
  4. TOP desať gréckych ostrovov na letnú dovolenku 2019
  5. Čerpáte úver? Na toto by ste určite mali myslieť
  6. Pre učiteľov je dôležité, aby sa navzájom inšpirovali
  7. Kaufland začal s predajom slovenských uhoriek bez fólie
  8. Vie sa vaša pokladnica spojiť s finančnou správou?
  9. Jozef Miloslav Hurban sa dostal do vesmíru
  10. Čo robí dobrého zamestnávateľa dobrým?
  1. Dokonalá záhrada? Nezabudnite na prísun vody.
  2. Tip na japonskú klimatizáciu s výhodnejšou elektrinou
  3. Tohtoročný Autosalon? Najväčšie SUV na svete aj lietajúce auto
  4. Women in business
  5. TOP desať gréckych ostrovov na letnú dovolenku 2019
  6. Bim Challenge 2019
  7. Čerpacie stanice OMV Slovensko budú otvorené aj počas sviatkov
  8. Z Fondu malých projektov je možné získať až 50-tisíc eur
  9. Grilovacia sezóna je zahájená!
  10. Moderné bývanie v Žiline v 30-tych rokoch 20. storočia
  1. TOP desať gréckych ostrovov na letnú dovolenku 2019 21 702
  2. Bulharsko: Najlepšie miesta na dovolenku pri mori 11 170
  3. Čerpáte úver? Na toto by ste určite mali myslieť 9 668
  4. 7 kritických situácií na cestách. Ohrozujú každého vodiča 7 949
  5. Čo upiecť na Veľkú noc? 5 skvelých dezertov Adriany Polákovej 6 847
  6. Kaufland začal s predajom slovenských uhoriek bez fólie 4 351
  7. Až vďaka chorobe objavila svoj talent 4 029
  8. Čo robí dobrého zamestnávateľa dobrým? 2 958
  9. Pre učiteľov je dôležité, aby sa navzájom inšpirovali 2 700
  10. Vie sa vaša pokladnica spojiť s finančnou správou? 1 706

Hlavné správy z MY Turiec

II. trieda: Líder súťaže predviedol ďalšiu parádu

Slovenské Pravno zvládlo ďalší ťažký zápas. Vyhralo na horúcej pôde v Turčianakych Kľačanoch.

Ilustračné foto.

FOTO: Veľká noc má rôzne podoby

Takto nejako prežívali a prežívajú veľkonočný pondelok Turčania. Každý po svojom.

Folklórny súbor Lysec.

V. liga: Derby ponúklo fanúšikom peknú šou + FOTO

Derby v Tepliciach sa muselo páčiť, aj keď skončilo remízou. Štiavnička si po suverénnom výkone zaslúžene vybojovala prvé jarné víťazstvo.

Teplice remizovali so Sučanmi 3:3.

Čo si prečítate v našich novinách: Do módy sa vrátili brigády v prírode

Najnovšie vydanie MY Turčianskych novín bude čoskoro v predaji. Vyberáme z jeho obsahu.

Titulka najnovšieho vydania MY Turčianskych novín.

IV. liga: Nádej Dynama dostala jasnejšie kontúry

Bánová v Belej potvrdila svoju dominanciu. Žabokreky si komplikujú život, naopak, Diviaky jasnejšie rozsvietili svetlo na konci tunela.

Diviaky vyhrali v Bobrove aj vďaka dvom gólom Ďanovského.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na prvý foťák si zarobil brigádou na stavbe. Snímky mladíka vám vyrazia dych

Snažím sa byť vždy jedinečný a originálny, hovorí mladý fotograf Adam Kuric.

AKTUALIZOVANÉ 10:55

Auto na streche, prevrátený kamión. Cesta bola pre vážnu nehodu hodiny uzavretá

Vážna dopravná nehoda sa stala pred horským priechodom Biela hora.

Krčmy v Žiline sa sústredili najmä na rínku, ubytovaní tu boli aj ruskí dôstojníci

Žilina, tak ako každé väčšie mesto, mala už od stredoveku svoje krčmy a ubytovacie zariadenie.

FOTO: Oblievačka v okolí Trenčína

Mládenci v ľudových krojoch z obce Selec alebo tí z Trenčianskej Teplej? Ktorým to podľa vás dnes lepšie šibalo?

Vybrali SME

Už ste čítali?