Pondelok, 22. apríl, 2019 | Meniny má Slavomír
KOMERČNÝ ČLÁNOK

Obec nie je limitovaná tým, čo nemôže. Môže robiť všetko, čo zlepší život ľuďom

V Kláštore pod Znievom už druhé volebné obdobie starostuje Erika Cintulová. V Turci je známa aj preto, že uprednostnila otvorenú komunikáciu s občanmi.

Erika Cintulová, starostka Kláštora pod ZnievomErika Cintulová, starostka Kláštora pod Znievom(Zdroj: Viera Legerská)

Za jedno volebné obdobie sa človek na čele obce dokáže ostrieľať. Čo vám osobne dalo?

- Zažila som všeličo, aj ťažké chvíle. Napríklad, keď som museli dopĺňať podklady k projektom za dva týždne, hoci obyčajne sa vybavujú pol roka. Ťažko mi bolo, keď ma po dlho pripravovanom a dva mesiace trvajúcom projekte niekto začne vydierať a ja som musela hľadať nového lekára tri mesiace pred voľbami. Ťažké to bolo aj na schôdzi urbáru, na ktorom som musela tvrdo obhajovať záujmy obce. Isteže, po rokoch vo funkcii je človek skúsenejší a ostrieľanejší. Ale stále sa je čo učiť.

No predsa, ľudia obyčajne idú do funkcie s veľkými plánmi. Museli ste tie svoje pred štyrmi rokmi aj okresať či meniť ich?

- Áno, mala som veľa plánov, mnohí môjmu volebnému programu možno ani neverili. No presne som vedela, s čím som kandidovala. Volebný program som mala pripravený a vedela som, ako ho zrealizovať. Preto bolo po troch rokoch osemdesiat percent úloh z neho hotových. Ak som niečo menila, tak to bolo to, čo sme urobili navyše. Až na pozícii starostky som si uvedomila, čo všetko sa dá, aké široké sú možnosti obcí. Obec nie je limitovaná tým, čo nemôže. Môže robiť všetko, čo zlepší život obyvateľom. Otázka je, ako dobre to dokáže robiť.

Všetko sa vymenovať nedá, no predsa len, skúste pripomenúť nosné projekty za minulé volebné obdobie...

- Podstatné bolo, a ťahalo sa to celé štyri roky, dať do poriadku systém fungovania obce. Neporiadok bol asi vo všetkom. Neexistoval archív, systém práce, neporiadok bol v účtovníctve, chýbali výkazy za niekoľko rokov dozadu, Bolo treba vysporiadať sa s minulosťou a nastaviť systém tak, aby obec fungovala. A to, že sa zapájame aktívne do projektov, že sme v nich úspešní, a to, že máme ples, jarmok a podobne, je len výsledok fungujúceho systému. Nosným projektom bolo, že sme sa zapájali do každej výzvy - od eurofondov, cez ministerstvá až po drobné granty korporácií. Nosné projekty boli hlavne tie, ktoré nám šetrili hneď peniaze týkajúce sa energetickej efektívnosti, ako bola modernizácia verejného osvetlenia, zateplenie a výmena kúrenia materskej školy, obecného úradu, základnej školy. Šetrenie prinieslo aj rozšírenie materskej škôlky. Chcela som pohnúť s kanalizáciou, ktorá roky stála. Podarilo sa nám to - jedna vetva je hotová a presne vieme, ako pokračovať, máme to naprojektované a vieme hneď reagovať na výzvy.

Oprava ciest je kľúčová v každej obci. U vás padlo rozhodnutie vziať ju do vlastných rúk.

- Túto tému ako kľúčovú vnímajú mnohí ľudia. A tuším som to spomenula v jednom stĺpčeku, že predvolebná kampaň je spojená s vôňou asfaltu. U nás sme cesty v predvolebnom čase neopravovali, pretože kapacity boli vyťažené a vtedy je to najdrahšie. Rozhodli sme, že namiesto drahých opráv ktoré budeme platiť, kúpime vlastnú technológiu na opravu ciest. Opäť ušetríme a bude viac peňazí na rozvoj obce.

V Kláštore pod kuratelou obecného úradu pracuje aj ambulancia všeobecného lekára. Ako sa jej darí?

- Zas je to o tom, že obec môže robiť čokoľvek, čo zlepší život obyvateľov, teda aj mať pod kontrolou zdravotnú starostlivosť. Preto mi z princípov, ktorými sa riadim, vyšla aj ambulancia všeobecného lekára. Boli sme prví, ktorí do toho išli. Po nás to začalo robiť mesto Hlohovec. Kým mnohí sa dovtedy sťažovali, že v obciach nemáme lekárov, my sme to rovno zobrali do vlastných rúk. Ten projekt je úspešný aj napriek tomu, že sme sa museli vysporiadať s neočakávanými prekážkami. Obec teraz rozhoduje o tom, či ambulancia bude, alebo nebude, nehrozí nám, že lekár sa jedného dňa zbalí a presťahuje svoju ambulanciu do Martina. Máme plnú kontrolu nad kvalitou a fungujúca ambulancia nám dáva možnosť zapojiť sa do výzvy na centrá integrovanej zdravotnej starostlivosti. V tomto momente rokujem o možnosti otvoriť v dohľadnom čase ambulanciu pediatra a aj ďalšie odborné ambulancie.

Vám sa v stĺpčeku, ktorý ste uverejňovali v našich novinách, podarilo nastaviť zrkadlo samospráve. Ocenili to ľudia v Kláštore pod Znievom?

- Stĺpčeky neboli o nastavovaní zrkadla samospráve. Cieľom bolo rozprávať o tom, aké možnosti má, čo môže pre občanov urobiť a ako pritiahnuť ich pozornosť smerom k samospráve. Pretože je o nich, nielen o starostoch a poslancoch obecného zastupiteľstva. To, že niektorí kolegovia to brali osobne, ma síce mrzí, ale stĺpčeky, aj keď boli niekedy kritické, neboli osobné, ale vecné a mali riešiť, alebo poukázať na riešenie problému. Prezentovali môj názor na toto riešenie a nie na osoby a obsadenie. A či to ocenili ľudia v Kláštore? Ja s našimi občanmi komunikujem viacerými spôsobmi – cez sms info, rozhlas, facebook, stránky obce, začali sme vydávať Kláštorský hlásnik, takže informovaní o dianí v obci boli dostatočne. Kláštorčania stĺpčeky čítali a častokrát ma pochválili, že sa nebojím otvárať témy, ktoré ako keby mali zostať tabu.

Mal pre vás zmysel? Splnil to, čo ste od neho očakávali?

- Bolo zaujímavé sledovať, koľko ľudí zaujal. Aj na jeho základe sa začali zaujímať o samosprávu, zisťovať, čo im obec môže, respektíve má povinnosť dať, s čím sa môžu na svojich starostov obracať. A konfrontovali to s tým, čo zažívali doma. Otvárala som aj tabuizované témy, takto sa dostali na povrch, ľudia na ne reagovali, písali mi svoje názory a pohľady na vec či návrhy na riešenia. Preto sa začali riešiť. Podľa mňa je správne, ak sa človek vo funkcii obracia so svojimi názormi a postojmi na voličov. Musíme sa zodpovedať za svoju prácu priebežne, nielen pred voľbami. No viem, že mnohým takáto otvorenosť prekáža.

Dali vám to najavo?

- Dali. Ale to teraz nie je dôležité. Dôležitejšie je, že sa na mňa obracalo o radu mnoho mladých ľudí, ktorí zberali odvahu na kandidatúru vo voľbách. A aj to bol môj cieľ – osloviť čo najviac ľudí, aby sa nebáli meniť veci k lepšiemu a nenechali sa odradiť. Viem, že skúsenosti sú veľa, ale odvaha riešiť veci po novom je niečo viac. A už sa to láme – na mnohých miestach na Slovensku.

Pribúda v Kláštore obyvateľov?

- Pribúda.Keď som bilancovala minulý rok pre článok do nášho obecného časopisu, zistila som že sa blížime už k číslu 1700.

Koľko ľudí prišlo bývať do obce za ostatné štyri roky?

- Približne stovka. Ide prevažne o rodiny, ktoré sa k nám prisťahovali. Nových Kláštorčanov som začala stretávať na besiedkach v materskej škole. Vidno, že k nám prichádzajú bývať mladí ľudia, ktorí si zakladajú rodiny.

Ale tí potrebujú dobrý občiansky servis? Dá im ho Kláštor?

- Samozrejme. Tam smeruje celé naše snaženie - zabezpečiť ľuďom dobrý servis. Cieľom vedenia musí byť, aby sa ľuďom v obci dobre žilo. A to znamená mať kvalitnú škôlku, dobrú školu, možnosti kultúrneho vyžitia aj spomínané opravené cesty, ale napríklad aj ústretový prístup na úrade.

Môže sa Kláštor stavebne rozvíjať?

- Môže, a máme záujem, aby sa rozvíjal. Ale musí sa rozvíjať koncepčne. Územný plán definuje to, v ktorých lokalitách sa môže stavať. Ale developer musí zabezpečiť všetky inžinierske siete, a nie tak ako to bolo doteraz, že máme na krku tri výstavby bez ciest, kanalizácie, verejného osvetlenia. Developer zarobil, ale obec nemá prostriedky na to, aby toto dokázala postaviť zo svojich zdrojov, pretože tým ukracuje ostatných obyvateľov obce. Myslím si, že developerom ostane dostatočný zisk, ak všetky inžinierske siete postavia vo vlastnej réžii. Takto pristupujeme ku všetkým ďalším investičným zámerom v obci.

Obec, na čele ktorej stojíte, má ale tiež kultúrny a historický potenciál. Čo s ním?

- Práve toto volebné obdobie sa chcem venovať aj týmto témam. Obec je stabilizovaná a môžeme venovať viac času práve rozvoju kultúry a využiť náš historický potenciál. Nech sa v Kláštore chytíte čohokoľvek, dýcha z toho kus histórie, ktorá nie je spojená len s gymnáziom, ale od samého vzniku našej obce je tu mnoho zaujímavostí, na ktoré môžeme byť hrdí. Sú spojené s hradom, mníchmi, významnými osobnosťami až po súčasnosť. A toto všetko chceme prezentovať verejnosti aj vďaka pripravovanému múzeu.

Už je známy program osláv 150. výročia vzniku jedného z prvých slovenských gymnázií, ktoré si v tomto roku pripomíname?

- Len jeho hrubé kontúry. Oslavy budú v septembri, ale výročie budeme pripomínať počas všetkých podujatí v obci v tomto roku. Chceme napríklad zhromaždiť od Kláštorčanov rôzne spomienkové predmety na gymnázium – dokumenty, fotografie, učebnice na výstavu, v budúcnosti by mohli byť súčasťou Znievskeho múzea, ktorého vznik pripravujeme. Domáci divadelný súbor by mal naštudovať pásmo o histórii obce s dôrazom na dejiny gymnázia. Očakávame, že do Kláštora na oslavy prídu významní hostia. Plánujeme zapojiť základnú školu, škôlku a absolventov gymnázia.

História Kláštora ale nie je iba gymnázium...

- Určite. Chceme ju sústrediť v už spomínanom Znievskom múzeu. Druhú dôležitú súčasť tradícií u nás tvorí aj bylinkárstvo a olejkárstvo. Návštevníci obce by ich mali poznať. Pripravujeme projekt, ktorý to umožní. Prezradím, že okrem iného pôjde aj o obchodík, v ktorom by sme zhromaždili rôzne výrobky, ktoré súvisia s liečivými rastlinami, aby si od nás mohli odniesť liečivý a voňavý suvenír.

Je známe, že u vás fantázia nemá ďaleko k realite. Stretnú sa Kláštorčania s niečím originálnym aj v tomto roku?

- Pravdaže. Už teraz na jar plánujeme vyprázdniť a vyčistiť humno, ktoré je súčasťou areálu obecného úradu. A v lete tam budeme pre deti organizovať Strašidelné Dobšinského humno. Chceme im čítať rozprávky. Humno a vôbec nádvorie úradu by sa mohlo po úprave, na čom už pracujeme, využiť na svadby. Pod tamojším orechom sme už sobášili. Prečo v tom nepokračovať? S výročím gymnázia súvisí aj ďalšia tradícia – študentská kapela, ktorá hrávala na kláštorskom korze. Nedeľné korzovanie chceme obnoviť aj za sprievodu hudby. Už teraz sa na to teším. V duchu osláv gymnázia sa bude niesť celý rok a tento rok majú svoje výročie aj dobrovoľní hasiči – 145 rokov.

Poďme ešte trochu spomínať. Za vášho starostovania sa do spoločenského kalendára obce dostal jarmok, ples, oceňovanie osobností... Ktoré z týchto podujatí si ceníte najviac?

- Cením si každé podujatie, za každým je kus práce, ale najviac mi utkveli pocity z prvého jarmoku. Málokto veril, že sa ho podarí zorganizovať. Veď v prvom roku sme na neho nemali z rozpočtu ani eur. V Kláštore tradícia jarmokov síce bola, ale išlo o dobytčie jarmoky, remeselné sa u nás nekonali. Prvý bol o odvahe a aj riskovaní, mesiac pred ním som obchádzala jarmoky na Slovensku a prehovárala som stankárov a ľudí od kolotočov, aby prišli aj k nám. Bol to jeden z posledných jarmokov v roku, tak si asi povedali, že nemajú čo stratiť. A odvtedy sa k nám vracajú, hoci termín konania jarmoku sme už zmenili. Ale na ten prvý nezabudnem. Ešte aj počasie nám žičilo a listy na stromoch krásne kolorovali jeho atmosféru. Na druhý deň boli všetky na zemi. Mali sme šťastie.

Tohto roku bude jarmok počas poslednej augustovej soboty. Dá sa jeho program po posledných ročníkoch ešte stupňovať?

- Vždy sa dá vymyslieť niečo nové. Hoci aj maličkosť. Chceme, aby návštevníci k nám cestovali verejnou dopravou, lebo miest na parkovanie nikdy nebude dosť. Ale vieme, že pritom chcú mať aj pohodlie. Uvažujeme preto o šatniach, v ktorých si budú môcť odložiť veci či nákup, aby sa mohli pohodlnejšie venovať deťom či zábave. O konkrétnom programe je teraz ešte predčasne hovoriť, ale určite do neho pridáme nové prvky.

Jarmokom sa ale nevyčerpávajú plány, ktoré máte v obci v tomto volebnom programe...

- Z kultúrnych akcií budeme pokračovať v už tradičných podujatiach ako sú Turčiansky akčný deň, Beh na Zniev, Znievske dni cyklistiky, hasičské súťaže, jarmok, ale čakajú nás oslavy 145. výročia hasičského zboru, 150 rokov znievskeho gymnázia, rozbehneme Dobšinského strašidelné humno, korzo... Pri kultúre a histórii ešte ostaneme a pracujeme na otvorení Znievskeho múzea a propagácii obce v oblasti turizmu a návštevnosti.

Vymenujme ešte v skratke investície...

. V rámci stavieb nás čaká dokončenie ihriska na školskom dvore, zateplenie, výmena okien a kúrenia administratívnej budovy, prístavba garáže požiarnej zbrojnice, budem sa tešiť, ak sa podarí odštartovať veci okolo projektu integrovanej zdravotnej starostlivosti, čakáme na vyhodnotenie projektu na zberný dvor a čakáme na výzvu na rekonštrukciu ciest, aby sme sa mohli do nej okamžite zapojiť. V pláne máme aj ďalšie drobnejšie projekty.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. TOP desať gréckych ostrovov na letnú dovolenku 2019
  2. Čerpáte úver? Na toto by ste určite mali myslieť
  3. Pre učiteľov je dôležité, aby sa navzájom inšpirovali
  4. Až vďaka chorobe objavila svoj talent
  5. Vie sa vaša pokladnica spojiť s finančnou správou?
  6. Kaufland začal s predajom slovenských uhoriek bez fólie
  7. Jozef Miloslav Hurban sa dostal do vesmíru
  8. Čo robí dobrého zamestnávateľa dobrým?
  9. Bulharsko: Najlepšie miesta na dovolenku pri mori
  10. 7 kritických situácií na cestách. Ohrozujú každého vodiča
  1. Women in business
  2. TOP desať gréckych ostrovov na letnú dovolenku 2019
  3. Bim Challenge 2019
  4. Čerpacie stanice OMV Slovensko budú otvorené aj počas sviatkov
  5. Z Fondu malých projektov je možné získať až 50-tisíc eur
  6. Grilovacia sezóna je zahájená!
  7. Moderné bývanie v Žiline v 30-tych rokoch 20. storočia
  8. Čerpačky OMV na Slovensku majú dvere otvorené aj počas sviatkov
  9. Funkce pro Slovensko: navigace na čísla popisná i bez ulic! Mio
  10. Projekt CEC spojil študentov ekonomických univerzít troch štátov
  1. TOP desať gréckych ostrovov na letnú dovolenku 2019 20 920
  2. Bulharsko: Najlepšie miesta na dovolenku pri mori 11 835
  3. Čerpáte úver? Na toto by ste určite mali myslieť 9 802
  4. 7 kritických situácií na cestách. Ohrozujú každého vodiča 8 526
  5. Čo upiecť na Veľkú noc? 5 skvelých dezertov Adriany Polákovej 6 899
  6. Kaufland začal s predajom slovenských uhoriek bez fólie 4 444
  7. Až vďaka chorobe objavila svoj talent 3 865
  8. Pre učiteľov je dôležité, aby sa navzájom inšpirovali 3 819
  9. Čo robí dobrého zamestnávateľa dobrým? 2 965
  10. Vie sa vaša pokladnica spojiť s finančnou správou? 1 870

Hlavné správy z MY Turiec

II. trieda: Líder súťaže predviedol ďalšiu parádu

Slovenské Pravno zvládlo ďalší ťažký zápas. Vyhralo na horúcej pôde v Turčianakych Kľačanoch.

Ilustračné foto.

FOTO: Veľká noc má rôzne podoby

Takto nejako prežívali a prežívajú veľkonočný pondelok Turčania. Každý po svojom.

Folklórny súbor Lysec.

V. liga: Derby ponúklo fanúšikom peknú šou + FOTO

Derby v Tepliciach sa muselo páčiť, aj keď skončilo remízou. Štiavnička si po suverénnom výkone zaslúžene vybojovala prvé jarné víťazstvo.

Teplice remizovali so Sučanmi 3:3.

Čo si prečítate v našich novinách: Do módy sa vrátili brigády v prírode

Najnovšie vydanie MY Turčianskych novín bude čoskoro v predaji. Vyberáme z jeho obsahu.

Titulka najnovšieho vydania MY Turčianskych novín.

IV. liga: Nádej Dynama dostala jasnejšie kontúry

Bánová v Belej potvrdila svoju dominanciu. Žabokreky si komplikujú život, naopak, Diviaky jasnejšie rozsvietili svetlo na konci tunela.

Diviaky vyhrali v Bobrove aj vďaka dvom gólom Ďanovského.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na prvý foťák si zarobil brigádou na stavbe. Snímky mladíka vám vyrazia dych

Snažím sa byť vždy jedinečný a originálny, hovorí mladý fotograf Adam Kuric.

Krčmy v Žiline sa sústredili najmä na rínku, ubytovaní tu boli aj ruskí dôstojníci

Žilina, tak ako každé väčšie mesto, mala už od stredoveku svoje krčmy a ubytovacie zariadenie.

Smutnú vŕbu v Soblahove zasypalo takmer osemsto maľovaných kraslíc

Soblahovská šibačka má každoročne rekordnú podobu. „Veľkonočnú“ smutnú vŕbu ozdobili aj v tomto roku stovky kraslíc.

FOTO: Oblievačka v okolí Trenčína

Mládenci v ľudových krojoch z obce Selec alebo tí z Trenčianskej Teplej? Ktorým to podľa vás dnes lepšie šibalo?

Vybrali SME

Už ste čítali?