KLÁŠTOR POD ZNIEVOM. V Kláštore pod Znievom býva 88-ročný Tibor Hlaváč, ktorý je najstarším žijúcim profesorom jedného z prvých troch slovenských gymnázií. V roku 1862 vzniklo najskôr vo Veľkej Revúcej, keď si Slováci konečne vydobyli právo mať strednú školu v slovenčine. Potom vzniklo o päť rokov neskôr druhé slovenské gymnázium v Turčianskom Svätom Martine a v roku 1869 i v Kláštore pod Znievom. Prvé dve školy boli evanjelické, tretia katolícka.
V rýchlej a spenenej vode sa ryby zle orientujú, v koryte Turca vznikol rybovod Čítajte Bránami týchto škôl prešlo mnoho našich vzdelancov, umelcov či spisovateľov, až kým ich v roku 1874 svorne všetky tri zakázali. K ich obnove došlo až po druhej svetovej vojne a práve znievske gymnázium začalo ako prvé opäť svoju činnosť v roku 1919.
Dôsledná kontrola pri vstupe
Tibor Hlaváč si vždy rád zaspomína nielen na svoje študentské časy na tejto škole, ale aj na roky, keď tam sám vyučoval. Študoval tu v rokoch 1942 až 1953. V triede ich bolo 46 žiakov. Riaditeľom bol vtedy František Hrušovský a počas jeho pôsobenia sa úroveň školy stále zvyšovala. Hrušovský zaviedol pre študentov nový školský poriadok, ktorý pre nich platil aj mimo školy.
„A tak sa stávalo, že profesori chodili po večeroch kontrolovať žiakov, či doma napríklad nehrajú karty. Pamätám si, ako riaditeľ Hrušovský stával ráno pred vstupom do školy a prezeral každého študenta, či je dobre ustrojený, nie je ufúľaný, alebo či nemá špinavé topánky,“ spomína si Tibor Hlaváč na svoje školské časy. Po zmaturovaní sa najskôr hlásil na medicínu, ale pre nepriaznivú politickú situáciu neskôr prestúpil na pedagogickú fakultu Slovenskej univerzity, popri ktorej si ešte odkrúcal vojenčinu.
Žiaci sú odrazom spoločnosti
V roku 1953 nastúpil Tibor Hlaváč na znievske gymnázium už ako pedagóg. Učil geografiu, telesnú a brannú výchovu.
„Boli sme jedna z najkvalitnejších škôl. Chodili k nám žiaci z celého Slovenska, napríklad z Kysúc, Oravy, Modry či Spiša. Boli síce zo sociálne slabšieho prostredia, ale šikovní a slušní i keď si občas pofajčili na záchode. Bol som prísny, ale spravodlivý pedagóg, od študentov som požadoval dobré výkony a vedomosti. Ale aj tak ma mali radi,“ s úsmevom hovorí dnes už dôchodca z Kláštora pod Znievom a dodáva, že táto škola mala veľmi dobré meno na celom Slovensku.
„Mala veľmi vysokú úroveň a všade ju uznávali. Keď som niekomu povedal, kde učím, hneď sa na mňa inak dívali. Dnes sú žiaci drzí a neúctiví, ale je to odraz spoločnosti a príkladu, aký majú doma. Rodičia sa mnohým príliš nevenujú, lebo trávia veľa času v robote či vlastnými záujmami,“ opisuje T. Hlaváč, ktorého veľmi zamrzelo, keď gymnázium v Kláštore pod Znievom od roku 1959 úplne zrušili.
„Bolo mi to ľúto, s kolegom sme usilovne bojovali o jeho záchranu, ale politická situácia chcela inak,“ dodáva na záver stále čulý senior.
