Jozef G. Cincík patril k významným osobnostiam našej minulosti. A to nielen v Matici slovenskej, Martine či Turci, ale tiež v širších slovenských, česko-slovenských aj európskych umeleckých, vedeckých a kultúrnych reláciách. Od jeho narodenia uplynulo 8. marca 110 rokov.
Členovia cincíkovskej rodiny pochádzali z Turca a venovali sa najmä roľníctvu a obchodu. Gabriel Cincík, Jozefov otec, býval v Kláštore pod Znievom a bol učiteľom v Mošovciach. Keď sa oženil s dcérou veľkoobchodníka zo Sedmohradska Jolanou, mladomanželia odišli do dediny Clopodia na rumunsko-srbskom pomedzí. Tam prišli na svet ich synovia Jozef a Ferdinand.
Epilóg
Cieľom tohto príspevku bolo aspoň naznačiť, ako výrazne vstúpil Jozef G. Cincík (zomrel 28. 1. 1992 v Danville, PA, USA) nielen do dejín modernej slovenskej vedy, kultúry a umenia, ale i do slávnej histórie mesta Martin. Na tejto strohej konštatácii nič nezmenil smutný fakt, že takmer 45 rokov bol pre milovaný Turiec akoby zakliatym človekom. Žiaľ, ani dnes nemožno jednoznačne povedať, že by to bolo očividne inak...
V origináli čítal všetko, čo mu prišlo pod ruku
K cieľavedomému rozvíjaniu mnohostranných aktivít predurčovali Cincíka i nevšedné jazykové dispozície. Vyrastal v multirečovom prostredí, kde sa materinská slovenčina prirodzeným spôsobom prelínala s nemčinou, maďarčinou, rumunčinou a srbčinou.
Postupom času bez väčších ťažkostí zvládol angličtinu aj škandinávske jazyky, a tak už počas gymnaziálnych štúdií v Lučenci nebol odkázaný na nijaké preklady. V origináli čítal všetko, čo mu prišlo pod ruku a pred oči!
Hoci sa Cincíkova činnosť v Matici slovenskej (MS) uberala viacerými smermi, súvisela najmä
s jej umeleckým odborom. Ako jeho referent budoval matičné výtvarné a hudobné zbierky, organizoval súbehy, spolupracoval na výtvarných projektoch, prednášal, organizoval výstavy, zásadne participoval na edičnej činnosti…
Menovanie za tajomníka MS (1940) bolo logickým ocenením dosiahnutých pracovných výsledkov, ktoré kľúčovo prispeli k vtedajšiemu impozantnému rozmachu najstaršej kultúrnej a vedeckej ustanovizne Slovákov.
Spočiatku v jeho výtvarnej tvorbe dominovala karikatúra (predovšetkým v humoristickom časopise Kocúr vychádzajúcom v Martine). Neskôr sa etabloval najmä ako knižný ilustrátor a grafik.
Európske parametre matičnej knihy
Kontinuálne nadviazal na stratégiu Štefana Krčméryho, ktorá cieľavedome sledovala tendenciu zvyšovania kvalitatívnej úrovne výtvarného a typografického riešenia matičných knižných titulov. Prvé výraznejšie kroky v tomto ohľade spájame s Jaroslavom Vodrážkom, ku ktorému sa Cincík pripojil v roku 1933. Práve odvtedy datujeme začiatok profilovania nového edičného programu MS. Jeho oporným pilierom bola popri vysokej literárnej, vedeckej či populárno-náučnej obsahovej dimenzii premyslená výtvarná a polygrafická stránka.
