Jozef Krištoffy a Ondrej Húserka sa dostali na vrchol hory Cerro Torre (3133 m.n.m.) v Patagónií v Južnej Amerike, známej veľmi zlým a nevyspytateľným počasím. Trasou Southeast ridge tam vystúpili ako prví Slováci vôbec. Ich prelez bol iba ôsmy na svete. S Jozefom Krištoffym hovoríme o priebehu cesty a ich dobrodružných zážitkoch, v ktorých im občas išlo o život.
Zdolanie skalnej ihly Cerro Torre je zrejme snom mnohých horolezcov. Bolo to tak aj vo vašom prípade?
- V lezeckej komunite je Patagónia pojem. Sú tam významné hory s ťažkými cestami a vyliezť
Foto týždňa: Mliečna dráha nad Dražkovcami Čítajte mnohé z nich je naozaj rarita. Väčšinu roka je tam zlé počasie, ktoré sa rýchlo mení a je ťažké ho predpovedať. Na zdolanie tejto hory sme potrebovali štyri pekné dni. Posledná dobrá sezóna čo sa týka počasia bola pre horolezcov v roku 2016.
Ste síce reprezentantom Slovenska v alpskom lezení, no ale aj tak sa mi nedá neopýtať, či ste sa na výstup na Cerro Torre nejako špeciálne pripravovali?
- Na takéto lezenie sa trénuje dosť zložito, základ je skôr v mnohoročných skúsenostiach. Horolezec, ktorý sa tam vyberie, musí mať vysokú univerzálnosť lezenia v rôznych typoch a charakteroch terénu, výbornú kondíciu, keďže okrem seba po skale ťahá aj množstvo vybavenia, ďalej musí byť skúsený v horách a byť zároveň veľmi dobrým stratégom. Na každom jeho rozhodnutí závisí jeho život.
V prípade nejakej nehody by do takéhoto terénu pre vás záchranári prišli asi len ťažko, však?
- Nieže ťažko, ale vôbec. V prípade Cerro Torre možnosť záchrany neexistuje. Nie je tam žiadny telefónny signál a v Patagónií nemajú ani záchranársky vrtuľník. Keby sa napríklad mne niečo stalo, tak kým by Ondro zlanil dolu skalou a ďalší deň pešo došiel do civilizácie, trvalo by asi päť dní, kým by to aj s pomocou otočili späť ku mne. Ale problém je tiež v tom, že by sa v dedine nenašiel asi nikto, kto by bol schopný touto cestou po mňa vyliezť.
A ani nieto fakty vás neodradili od výstupu? Mali ste vôbec strach?
- Jasné, nebolo nám všetko jedno. Tým viac, že pár dní pred začiatkom nášho výstupu zamrzli vo vedľajšom masíve traja ľudia, ktorí doplatili na zlé počasie. Je možné, že tam na skale visia doteraz, lebo ich nemá kto dať dole, keďže ako som vravel, počasie je tam nevyspytateľné. My sami sme čakali dvanásť dní v dedine El Chalten, kým sa vyjasnilo a mohli sme vyraziť.
Ako teda prebiehal samotný výstup na Cerro Torre?
- Trvalo nám to štyri dni. Prvý deň sme najskôr prešli pešo 18 kilometrov po ľadovci a morénach,
