Posledný majstrovský titul získali Martinčanky presne pred desiatimi rokmi. Prečo sa tak dlho čakalo na ďalší úspech?
– Po majstrovskej sezóne 2007/2008 ma z klubu v podstate vyštvali. O rok neskôr ešte získal mnou vyskladaný tím posledné zlato, následne na to bronz, no potom sa už začal radikálny ústup z pozícií. Keď som sa po troch rokoch vrátil, klub zápasil s dlhmi a bol v existenčných problémoch. Šesť rokov trvalo, kým sa nám podarilo stabilizovať finančnú situáciu a postupne vybudovať konkurencie schopný káder, pretože ten starý sa úplne rozpadol a bolo ho treba skladať nanovo. Prvé ovocie našej roboty už začíname zbierať. Konečne sme po šiestich rokoch dostali aj dotáciu od mesta, ktorá je porovnateľná s tými, aké dlhodobo dostávajú naše konkurenčné kluby.
Ženský hokej je amatérsky šport. Akú majú hráčky motiváciu v bojoch o cenné kovy?
– Motiváciu hľadajú sami v sebe. V zdravom pohybe a v radosti z hry. Chcú na seba upútať pozornosť reprezentačných trénerov. Keďže situácia bola u nás, aká bola, súčasná generácia martinských hráčok ešte nezískala so svojím klubom hokejovú medailu. Úspechy zbierali buď v iných tímoch, v ktorých boli na hosťovaní, alebo v našom klube v hokejbale. Tentokrát chceli dosiahnuť úspech doma, čo ich hnalo dopredu. Keďže vybojovali medailu, plánujeme pre ne pripraviť kvalitné športové sústredenie v zahraničí. Z polovice si ho uhradia samé, druhú polovicu im uhradí klub v spolupráci s reklamným partnerom.
S akým rozpočtom pracuje slovenský ženský hokejový klub?
