MARTIN. Športovec telom i duchom Ján Bobrovský sa narodil 15. apríla 1932 v Košiciach, no po vypuknutí druhej svetovej vojny sa odsťahoval do Vrútok, rodiska svojich rodičov.
Plný vrútocký štadión. (zdroj: ARCHÍV JB)Veľká časť jeho života je spojená s Vrútkami, aj keď s rodinou od roku 1966 býval v Priekope. Až do dôchodku pracoval v ŽOU (neskôr SOUŽ) Vrútky ako inštruktor telesnej výchovy, potom učiteľ, neskôr ako zástupca pre teoretické vyučovanie. Osobitnou kapitolou jeho života bol šport. Futbal hrával od pätnástich rokov a aktívnu kariéru ukončil ako 34-ročný po úraze nohy. Obliekal len dres Lokomotívy Vrútky, i keď mal ponuky z viacerých konkurenčných klubov.
V roku 1953 bol najmladším hráčom v tíme Lokomotívy Vrútky, ktorý bojoval o postup do druhej ligy.
Po návrate z vojenčiny sa už stal stabilným hráčom a oporou mužského celku, kde nastupoval po boku hráčov ako Adolf Scherer či Jozef Šidlo. Tomuto družstvu unikol v roku 1956 postup do druhej ligy len o skóre. Na zápas proti Košiciam vtedy prišlo 4 500 divákov, pričom na domáce súboje Vrútok v tých časoch chodievalo okolo 1 800 fanúšikov. Ako 30-ročný sa stal Ján Bobrovský kapitánom tímu a mohol sa pochváliť i tým, že za Vrútky odohral viac ako 550 zápasov.
Po skončení futbalovej kariéry sa začal venovať turistike. Zamiloval si slovenské hory, predovšetkým Vysoké Tatry. Bol aktívnym členom KST Vrútky, plánoval, organizoval a aj sám viedol množstvo túr. Všetko poctivo zaznamenával a v jeho súkromnej evidencii sa počet túr dostal na neuveriteľné číslo tritisíc. Venoval sa i iným športom – hokeju, lyžovaniu, stolnému tenisu či basketbalu. Tiež pracoval v plaveckom oddiele.
Dôkazom jeho všestrannosti je aj to, že ako vojak sa zúčastnil na armádnych športových hrách v atletike, kde dosiahol časy porovnateľné s atletickými špecialistami. 1500 m zabehol za 4:13 min, 3 000 m za 8:50 min a 5 000 m za 16:15 min.
Nadovšetko však miloval futbal. Za všetko hovoria jeho slová, ktoré si pri ukončení aktívnej kariéry v roku 1966 zapísal do svojho súkromného albumu. „Futbal sa hrá ďalej a ja sa s ním lúčim. Zbohom ty láska moja. Obetoval som ti všetko, čo bolo v mojich silách. Bol som ti verný a nikdy som ťa nezradil. Mal som ťa rád a odolal som všetkým zvodom a nástrahám lanárov. Obetoval som ti aj svoje zdravie. Láska k športu mi zostala, budem sa teraz ďalej venovať turistike a lyžovaniu. Každé lúčenie je ťažké. Lúčim sa s tebou so slzami v očiach. Futbal som miloval a preto mám po smrti jednu prosbu. Keby sa moje telo mohlo ešte raz na chvíľu zastaviť medzi dvomi bránami. Zbohom, navždy zbohom!“
Ján Bobrovský nás opustil 6. marca 2019.
Autor: JP
