Je to tak. Slováci pracujú v zahraničí, menej atraktívne miesta obsadzujú u nás cudzinci. Je to trend, ktorý nemožno zastaviť, lebo ľudia spoza hraníc zastávajú miesta, ktoré sú pre našincov nelukratívne. Druhou stranou mince je stav hospodárstva na Slovensku, ktorý konzervuje nízke zárobky a nevytvára sociálne zázemie, ktoré by bolo možné porovnať s vyspelými krajinami Európy. Aj o tom je špeciálna príloha Trh práce a vzdelávania, ktorá je súčasťou týždenníkov MY.
(zdroj: Ilustračné foto: Kia)Najviac nezamestnaných má pred šesťdesiatkou a základné vzdelanie
Ku koncu marca dosiahla miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku 5,03 percenta. V krajine je viac ako 88-tisíc voľných pracovných miest, najviac chýbajú operátori a montéri strojov a zariadení.
Na úradoch práce na Slovensku evidovali ku koncu marca tohto roka 169 779 uchádzačov o zamestnanie. Viac ako polovicu z nich tvorili ženy, takmer šesťtisíc evidovaných je so zdravotným postihnutím.
KTO NAJVIAC CHÝBA NA TRHU PRÁCE?
- Operátori a montéri strojov a zariadení (32 738 voľných pracovných miest)
- Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci (21 889 voľných pracovných miest)
-Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci (11 467 voľných pracovných miest)
Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny
Najviac žien bolo v marci bez práce na východe Slovenska, len v Prešovskom a Košickom kraji ich mali v evidencii vyše 43-tisíc. Naopak, najlepšie uplatnenie na pracovnom trhu našli ženy v Trnavskom kraji, kde ich ako nezamestnané evidovali len v 5118 prípadoch.
Bez práce boli minulý mesiac častejšie absolventi stredných ako vysokých škôl, v evidencii mali úrady aj 1210 mladistvých, z ktorých 165 neukončilo ani základnú školu.
Najvyššia miera evidovanej nezamestnanosti bola ku koncu marca v okresoch Rimavská Sobota (16,10 %), Kežmarok (15,28 %) a Rožňava (14,37 %), najmenej nezamestnaných evidovali okresy Trenčín (1,70 %), Hlohovec (1,87 %) a Šaľa (1,93 %). Najbližšie k celoslovenskej miere evidovanej nezamestnanosti, ktorá bola na úrovni 5,03 percenta, mali okresy Dolný Kubín (5,08 %) a Poprad (4,92 %).
O prácu prišli ľudia v službách aj administratíve
Ak sa na marcové čísla pozrieme z pohľadu profesie, ktorú čerstvo zaevidovaní uchádzači o zamestnanie vykonávali naposledy, najviac bolo pomocných a nekvalifikovaných pracovníkov. Tí do evidencie najmasívnejšie pribudli v Nitrianskom, Banskobystrickom, Prešovskom i Košickom kraji.
Nasledujú pracovníci v obchode a službách, najmä v Bratislavskom, Trnavskom a Žilinskom kraji, a administratívni pracovníci. Zo štatistík sa vymyká Trenčiansky kraj, kde najviac nových nezamestnaných naposledy pracovalo ako operátori a montéri strojov a zariadení.
Najmenej novo evidovaných bolo príslušníkov ozbrojených síl a kvalifikovaných pracovníkov v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve.
Z pohľadu vzdelania pribudli do evidencie úradov práce v marci najčastejšie ľudia s úplným stredným odborným vzdelaním (5457), najmenej nových uchádzačov o zamestnanie malo vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa (60) a vyššie odborné vzdelanie (93).
Kto sú najčastejší nezamestnaní?
Štatistiky úradov práce odpovedajú aj na otázku, ako vyzerá najviac slovenských nezamestnaných. Najviac ľudí v evidencii má základné vzdelanie, naposledy pracovali v priemyselnej výrobe a majú 55 – 59 rokov. Viac je žien ako mužov a najviac ľudí je v evidencii menej ako tri mesiace.
Absolventi mali najväčšiu šancu v Bratislave
Firmám na trhu práce podľa štatistík v marci najviac chýbali operátori a montéri strojov, dopyt bol aj po kvalifikovaných pracovníkoch a remeselníkoch. Ich nedostatok sa prejavil najmä v okresoch Nitra a Žilina, najviac operátorov do výroby hľadali firmy v okresoch Bratislava IV. a Trnava.
Najmenej voľných pracovných miest bolo ku koncu marce v ozbrojených silách a medzi zákonodarcami a riadiacimi pracovníkmi.
Absolventi mali najväčšiu šancu zamestnať sa v okrese Bratislava IV, najmenej vhodných ponúk, len päť, mali pre nich zamestnávatelia z okresu Gelnica.
Najviac pozícií vhodných pre ľudí so zdravotným postihnutím ponúkali spoločnosti z okresov Nitra (295 voľných pracovných miest) a Trnava (242 voľných pracovných miest).
LENKA ŠTEPÁNEKOVÁ
ANKETA MY TÝŽDENNÍKY
Prečo podľa vás odchádzajú Slováci pracovať do zahraničia?
Je v poriadku, že voľné pracovné miesta na Slovensku obsadzujú aj pracovníci zo zahraničia?
NIKOL, 21 rokov, študentka, Topoľčany
- Slováci odchádzajú do zahraničia preto, lebo Slovensko ponúka málo pracovných ponúk a ak sa aj nejaké ponuky nájdu, mzda za vykonanú prácu je smiešna. Človek nemá šancu z toho vyžiť, nehovoriac o tom, ak má ešte aj rodinu. Kvôli tomu musí jeden člen z rodiny odísť do zahraničia a zarobiť peniaze na živobytie. Podľa mňa nie je v poriadku, že voľné pracovné miesta obsadzujú cudzinci, ktorí sú ochotní robiť aj za pár eur. Týmto spôsobom vyšachujú našinca z pracovného miesta. Ak je cudzinec ochotný pracovať aj za nízku mzdu, zamestnávatelia nemajú potrebu zvyšovať platy. Mali by sme sa zamyslieť na tým, ako bude o pár rokov vyzerať naša republika, ak to takto pôjde ďalej.
LADISLAV FRTÚS, 60 rokov, školník, Levice
- Je to jednoduché - odchádzajú kvôli vyššiemu zárobku. A aj sociálne zabezpečenie je lepšie. Mladí v zahraničí vidia väčšiu perspektívu. Ak nevieme u nás obsadiť pracovné miesta Slovákmi, je prirodzené, že prídu ľudia zo zahraničia. U nás zarobia viac ako doma. Má to rovnaké dôvody, ako keď naši chodia pracovať za hranice.
FILIP SLÚKA, 29 rokov, projektový manažér, Zvolen (žije v Prahe)
- Vidím dva hlavné dôvody, ktoré spolu súvisia. Aktuálna politická situácia a pracovné (mzdové) podmienky. Bohužiaľ, okrem Bratislavy človek väčšinou nemá veľa možností ušetriť nejaký zmysluplný obnos peňazí. Problém je i s podnikaním, mladí a ambiciózni ľudia sú znechutení aktuálnou situáciou a korupciou, preto utekajú za hranice. Osobne si ale myslím, že práve teraz sa to láme a generácia mladých, ktorá sa v posledných rokoch presadila v zahraničí, sa pomaly začne vracať domov a môže nastať pozitívna zmena.
- Zahraniční pracovníci mi absolútne neprekážajú, som za otvorenú spoločnosť. Naviac, nezamestnanosť je dnes pomerne nízka, to znamená, že kto chce a nutne to potrebuje, tak si prácu nájde. Často sa stretávam s tým, že ak je nejaká pracovná pozícia obsadená niekým zo zahraničia, je to preto, že pre našinca je tá práca podradná a odmietne ju. Každopádne, všetci máme rovnaké podmienky (cudzinci častokrát ešte ťažšie kvôli jazykovej bariére), som zástancom toho, aby vždy vyhral ten najlepší, bez ohľadu na jeho pôvod.
JÚLIA NOVOTNÁ, 37 rokov, administratívna pracovníčka, Prešov
- Myslím si, že práca na Slovensku nie je ohodnotená tak, ako by mala byť. Mnoho rodín má problém vyžiť a jediné riešenie je odchod za prácou do zahraničia. Je mi veľmi ľúto, že systém je nastavený tak, že musia kvôli živobytiu trpieť rodiny, lebo rodičia sú odtrhnutí od detí.
- Neviem, či je to dobré, ak u nás pracujú cudzinci, ale je to dôsledok toho, že svojich ľudí neoceníme. Nuž prídu ešte chudobnejší z iných krajín, ktorým naše platy stačia. Niekto pracovať musí, ale mali by sme zamestnať a oceniť v prvom rade našich ľudí.
PAVOL KRKOŠKA, 41 rokov, samostatne zárobkovo činná osoba, Čadca
- Čo sa týka odchodu za prácou do zahraničia, v tomto prípade určite zohrávajú rozhodujúcu úlohu financie. Z Kysúc aj v minulosti a v podstate doposiaľ odchádzajú ľudia za robotou napríklad do susedného Česka. Veď, vieme, čo sú „týždňovkári“.
- Ak firma nemôže získať zamestnancov v regióne, kde pôsobí, potom nemá inú možnosť, ako to riešiť cudzincami. Toto ale nie je problém fabrík na Kysuciach. Aj tie so zahraničnými majiteľmi zamestnávajú väčšinou „našincov“.
ELYS MONTILLA, 26 rokov, záchranárka, Banská Štiavnica (žije v Prahe)
- Z Banskej Štiavnice som odišla, keď som mala 18 rokov , tesne po maturite. Do Prahy som sa odsťahovala kvôli škole a už som si tam zvykla. Keby som vedela, že na strednom Slovensku nájdem dostatočné pracovné uplatnenie s adekvátnym ohodnotením, bola by som ochotná uvažovať o zmene. Do Štiavnice sa vždy rada vraciam, ale neviem, či by som si ešte zvykla. Tie možnosti sú neporovnateľné.
- Migrácia je normálny jav, niekto odíde a niekto príde.
LADISLAV PAVELEK, 60 rokov, Istebné
- Mám dvoch synov, ktorí pracujú v zahraničí. Jeden sa na chvíľu vrátil domov, no po niekoľkých slovenských výplatách to vzdal a opäť pracuje v zahraničí. Na západe dostane oveľa lepší plat a s tým je spojená lepšia životná úroveň. So synom som vďaka tomu absolvoval trip po Španielsku, Islande, Dánsku a Nórsku. Cena letenky, auta z požičovne, ubytovania nehrali úlohu. Poľahky zarobil na tento výlet. Ďalším dôvodom odchodu niektorých mladých ľudí je, že sú zhnusení z politiky, neveria našim politikom, nevidia tu budúcnosť.
- Príchod zahraničných pracovníkov na Slovensko je nutnosť. My chodíme pracovať na západ a niekto musí pracovať namiesto našich ľudí. Kto príde? Nemec, Angličan, Rakúšan? Určite nie. Slovensko je atraktívne jedine pre Ukrajinca, Rumuna, Srba. V našom podniku pracujú Ukrajinci a sú šťastní, že na ich pomery zarobia dobre. Peniaze zarobené u nás im umožnia prísť domov s takým pocitom primeranej pláce, ako keď sa Slovák vráti zo západu.
