MARTIN. Druhý anglický preklad protivojnového diela Pavla Országha Hviezdoslava Krvavé sonety predstavil minulý týždeň na pôde Slovenskej národnej knižnice v Martine jeho autor - írsky prekladateľ John Minahane.
Priblížil, že úplne na začiatku prvej svetovej vojny, keď bolo pre poéziu v celej Európe príznačné nadšenie z vojny, Hviezdoslav sa ako jeden z mála proti nej postavil.
„Napísal veľmi ambiciózne, veľmi dobre premyslené a štruktúrované dielo. Poznám veľa anglickej aj nemeckej literatúry zo začiatku prvej svetovej vojny. Ale nepoznám v tých literatúrach nič podobné. Krvavé sonety sú unikátne,“ povedal John Minahane.
Plný rozhorčenia a hnevu
Ministerka kultúry Ľubica Laššáková zdôraznila, že Hviezdoslav ako osobnosť a jeho dielo patria k rodinnému striebru Slovenska.
„Stojíme na pôde inštitúcie, ktorá sa môže hrdiť tým, že má originály tohto klenotu. Veľmi ma potešilo, koľko tu bolo mladých ľudí a študentov. Dielo, ktoré Hviezdoslav ponúkol čitateľskej verejnosti nielen v Európe, ale aj v Amerike, Ázii a mnohých ďalších krajinách, bolo na svoju dobu také pokrokové a progresívne, že ho dokonca nikto ani nevydal. Pretože sa neopovážil,“ zdôraznila ministerka.
Podľa generálnej riaditeľky Slovenskej národnej knižnice Kataríny Krištofovej, Hviezdoslav pri písaní Krvavých sonetov netušil, ako ovplyvní niekoľko generácií.
„Spev o krvi, ako sonety v úvode nazval, napísal v pracovni svojho domu v Dolnom Kubíne pri svetle petrolejky takmer jedným ťahom. Plný rozhorčenia, hnevu a s pocitom zúfalstva nad tým, koľkým nevinným vojna prinesie utrpenie. Neodvážil sa ani len pomyslieť na to, že by jeho spev o krvi mohol dostať tlačenú podobu,“ podotkla Katarína Krištofová a dodala, že Krvavé sonety kolovali len medzi Hviezdoslavovými priateľmi až do konca svetovej vojny.
