MARTIN. Tridsaťročný Ľuboš Buľovský z Ďanovej patrí medzi najmladších bačov v Turci.
Hovorí, že pre túto prácu bol stvorený a nevie si predstaviť žiadne iné povolanie. Už deviaty rok sa stará o salaš v Záturčí, no predtým pôsobil napríklad aj vo Folkušovej.

Od malička mal vzťah k zvieratám, keďže Ľubošovi rodičia mali malé gazdovstvo a tá láska mu vydržala až doteraz.
„Vždy som vedel, že chcem byť bačom. Na jednom salaši, kde som pomáhal, ma ním nečakane spravili, keď som mal devätnásť rokov. Bola to skúška ohňom, ale zvládol som ju. To človeka, skrátka, musí baviť,“ spomína mladý muž, ktorý sa spolu so sestrou a ešte jedným pomocníkom starajú o 580 oviec.
Čistota je základ
Ľuboš Buľovský hovorí, že mnoho ľudí má skreslenú predstavu o tom, čo bača vlastne robí.
„Väčšina si predstaví ufúľaného starého chlapa, ktorý leží na lúke s cigaretkou v ústach, spokojne oddychuje a len občas pozrie na ovce. Ja sa však k paseniu oviec dostanem len minimálne, lebo veľa môjho času pohltí papierovanie a manažovanie celého chodu salaša,“ vykresľuje Ľuboš, ktorý spolu s kolegami musí byť každé ráno na salaši už o 3.15 h, aby stihli pripraviť všetko potrebné na dojenie.