Pozorujete, natáčate a fotíte medvede. Čo vás k tomu vedie?
– Medvede fotím v rámci projektu turiecfoto, ktorého cieľom je fotograficky zdokumentovať všetky tu žijúce živočíchy, či už trvácne, alebo prelietavé.
Často ste od šeliem vzdialený na pár desiatok metrov. Nemáte strach, že na vás zaútočia?
Cyklisti na pešej zóne: Bolo to správne rozhodnutie? Čítajte
– Strach mám vždy, to k tomu patrí, bol by som asi hlúpy, keby som ho nemal. Snažím sa udržiavať si bezpečnú vzdialenosť a nevytvárať konfliktné situácie. Čím viac skúsenosti mám, tým mám väčší pocit, že niektoré medializované prípady útokov medveďov sú predchádzané provokáciou zo strany ľudí. Aj ja som sa niekoľkokrát ocitol od medveďa iba na pár metrov, vždy sa to však skončilo útekom šelmy.
Čo vás na pozorovaní najviac zaujalo, všimli ste si niečo pozoruhodné?
– Pri medveďoch asi to, že nemajú mimiku tváre, človek z ich výrazu nedokáže nič predvídať. Čo ma však vždy zasiahne, je ten neskutočný strach pri úteku, keď zbadajú človeka. Medveď je v tej chvíli doslova naozaj na smrť vystrašený.
Kde prichádzate najviac do kontaktu s medveďmi?
– Mám nejaké vlastné miesta, kde pravidelne chodievam, ale pobytové znaky nachádzam v podstate po celom Turci, v predhoriach a podobne.
Aké najlepšie fotografické úlovky máte?
- Zbožňujem sovy a dravce. Najviac ma poteší, ak sa mi podarí nafotiť nejaký zriedkavý druh, niečo nevšedné.
Momentka z Trusalovej. (zdroj: VIKTOR ČECH)
